Reminiscencie ´99

Slovensko chce byť sociálne

Diskusia v Hospodárskom klube (NEF) v auguste 1999 mala jedinú tému - Vývoj ekonomiky a vôbec spoločnosti, ako aj podmienky na podnikanie. Názory podnikateľskej obce si vypočuli štyria vtedajší ministri - M. Machová, J. Čarnogurský, Ľ. Černák, P. Magvaši. Zaznel aj názor, že medzi podnikateľmi rastie nervozita, keďže vládne opatrenia nezlepšili hospodársku, tobôž nie sociálnu situáciu a podmienky na podnikanie, ba skôr naopak. V redakčných návratoch k mítingu Hospodárskeho klubu 16. 8. 1999 približujeme dnes vystúpenie predsedu Konfederácie odborových zväzov Ivana Saktora, ktorý pripomenul, že striedanie vládnych garnitúr musí byť na prospech, resp. aspoň nemalo by a nemá zhoršovať životné podmienky a perspektívy väčšiny obyvateľstva. Hovoril aj o vzťahu odborov a vlády a na margo tohto „spolužitia“ okrem iného povedal:

- Rozmýšľam o tom, či sú odbory konzervatívne, alebo vlády sa správajú stále rovnako. Keď som na tomto fóre prezentoval činnosť odborov pred rokom a pol, moje vystúpenie sa neodlišovalo od toho, čo poviem dnes. Som však presvedčený, že odbory konzervatívne nie sú... V Ústave SR sa hovorí, že hospodárstvo SR sa zakladá na princípoch sociálnej a ekonomicky orientovanej trhovej ekonomiky. Takže Ústava SR priamo ukladá vládam, aby sa naň orientovali... Odbory sa vždy zapájajú do prerozdeľovacieho princípu a vždy sú zástancami sociálnej spravodlivosti. Je len na vláde, aký prístup si k nim zvolí,

ako im rozumie,

alebo nerozumie. Hovorím o tom preto, lebo vzťah vlády a odborov sa často prezentuje ako antagonistický. Nie je to pravda, nie sme v SR svedkami nijakej deformácie. Odbory na Slovensku sú odbormi európskeho typu a som presvedčený, že tak sa budú správať aj v budúcnosti... V súčasnosti sme v akejsi bojovej pozícii proti vláde SR. Konfederácia odborových zväzov asi pred mesiacom a pol, presne 24. júna, vyhlásila krízový stav. Nebudem komentovať prečo. Jednoducho je to odraz sociálnej situácie zamestnancov, ľudí, ktorých zastrešujeme. V súčasnosti prezentujeme názory asi 1,5 milióna ľudí. Preto nie sme zanedbateľná skupina, ktorá by nemala a nemohla hodnotiť pozície a filozofiu vlády pri riadení štátu. A tu sa dostávam k známym dvadsiatim požiadavkám odborov, ktoré sú v poslednom čase tak veľmi medializované a dramatizované. V skutočnosti však nie sú ničím iným, ako istým výberom z programového vyhlásenia vlády, ktoré schválil parlament. To znamená, že nemáme extrémne nároky na vládu. Odbory iba boli vyprovokované k tomu, aby si vyžiadaním odpovede vlády na svoje otázky ustrážili, či vláda myslí plnenie svojho vládneho vyhlásenia poctivo, alebo nie...

Na Slovensku v súčasnosti existuje jeden dokument, ktorý by mal byť podľa nášho názoru verejne diskutovaný. Ide o nedávno schválenú strednodobú koncepciu hospodárskeho a sociálneho rozvoja SR. Odbory majú k tomuto materiálu zásadné pripomienky, ktoré majú až politický význam. Koncepcia je

víziou názorov

istých neoliberálnych ekonómov, ktorí v SR dnes pôsobia. Je to koncepcia značne prispôsobená diktátu medzinárodných organizácií. Veľmi dobre sa pamätám na slová Jeffreyho Sachsa, ktorý hovoril o tom, čo všetko dobré medzinárodné finančné inštitúcie v niektorých krajinách urobili. Priznám sa, že na 95 percent som sa stotožnil s jeho názorom, avšak slovenskú vládu chcem požiadať a myslím si, že to bude istý xenofobický bod medzi filozofiou odborov a filozofiou vlády, aby nebola až v takom predklone pred týmito inštitúciami, aby neakceptovala všetky požiadavky, ktoré k nám vnášajú.

... Pokiaľ ide o spomínanú stratégiu, tak z pozície odborov sú v nej niektoré veci jednoducho neprijateľné. Vláda napríklad v nej hovorí, že ani v roku 2004 nebudú reálne mzdy na úrovni roku 1989. Po slovensky povedané to znamená, že za ďalšie štyri alebo päť rokov sa tu zakladá chudoba väčšiny občanov SR. Veď dnes 60 percent občanov SR, ktorí sú zamestnaní, poberá nižšiu priemernú mzdu, ako je priemerná mzda vykazovaná v národnom hospodárstve. Takisto sa v koncepcii hovorí, že

konečná spotreba

domácností bude zaostávať oproti úrovni roku 1990 o 20 %. To sú len dva príklady, nehovoriac už o tom, že vláda chce založiť na štyri roky priemernú nezamestnanosť v rozpätí od 14,5 do 15,5 %. Preto sa pýtam, či bude Slovensko na ďalšie štyri alebo päť rokov pripravené na absolútnu subsidiaritu, kde každý bude zodpovedný sám za seba. To veľmi pripomína isté juhoamerické krajiny. Avšak my sme v geopolitickom prostredí strednej Európy, snahou našich odborov je integrácia do EÚ. Štáty EÚ, či vyspelé alebo menej vyspelé, sú štátmi, ktoré patria do sociálnej Európy. Slovensko by malo byť tiež sociálnym štátom.

(r)