Život s voňavou krásou

Práca po ktorej od detstva túžila

Miriam Turazová, rodáčka z Bolerázu, bola jednou z mála žiačok na Strednej záhradníckej škole v Piešťanoch, ktorá skutočne profesiu kvetinárky študovať chcela. „Ani si neviem predstaviť, čo iné by som robila, bytostne som po tejto práci túžila,“ komentuje svoje rozhodnutie o budúcej životnej dráhe Mima, ako ju všetci volajú a ako sa volá aj jej dnešné kvetinárstvo uprostred Piešťan. Odbornú školu skončila v roku 1993 a vo vzdelávaní pokračovala nadstavbovým 1,5-ročným štúdiom v odbore podnikanie v poľnohospodárstve. Vďaka svojej šikovnosti a nefalšovanému záujmu o profesiu reprezentovala školu aj na viacerých súťažných prehliadkach. Do práce nastúpila v renomovanom kvetinárstve v centre Bratislavy, ktoré realizovalo

veľké zákazky

pre Úrad vlády či rôzne spoločenské podujatia, čím za krátky čas získala neoceniteľné praktické skúsenosti z práce so živým kvetinovým materiálom od jednoduchých väzieb po skutočné kvetinové umelecké diela. Práve tam sa naučila kombinovať aj pre ňu dosiaľ pomerne nepoznané exotické rastliny a listy, keďže škola v tomto smere materiálom nedisponovala. V Bratislave však neostala dlho, hoci práca, často veľmi hektická, ju tešila a prinášala jej uspokojenie i odborný rast. Dochádzanie do práce zo vzdialeného bydliska i finančná náročnosť každodenného života v hlavnom meste pre začínajúcu kvetinárku však nakoniec vyústili do rozhodnutia Bratislavu opustiť a usadiť sa v Piešťanoch, kde mala čiastočne vybudované zázemie, ktoré získala počas stredoškolských štúdií. Zamestnala sa v jednom z kvetinárstiev mesta, kde pracovala tri roky. História jej súkromného podnikania na základe živnosti sa začala písať v roku 1999, keď si prenajala v centre mesta malú predajňu kvetín Mima. „Každý podnikateľ má na začiatku problémy, u mňa bola situácia opačná. Darilo sa mi veľmi dobre. V kúpeľoch bola solventná zahraničná klientela, navštevovať ma začali aj zákazníci, ktorým som k ich spokojnosti

urobila kytice

v predchádzajúcom zamestnaní. Skrátka, roboty som mala vyše hlavy. Často sa mi stalo, že som si prácu nosila aj domov, v tom čase boli hlavne u Nemcov veľmi obľúbené suché väzby, ktoré som doslova nestačila vyrábať. Postupne sa však situácia začala meniť k horšiemu, no a dnes je to pomaly boj o prežitie. Mám síce stále svoju klientelu, ale aj stáli zákazníci, ktorí pred rokmi napríklad objednávali kvetiny za 500 Sk, dnes pýtajú kytičku v menšej hodnote. Skrátka v Piešťanoch cítiť, že nastal výrazný pokles hostí v kúpeľoch a že slovenskí zákazníci majú „hlbšie do vrecka“. Kvetinárstvo ožíva hlavne v čase Vianoc, Pamiatky zosnulých, pred koncom školského roka či na Veľkú noc, tradične vyhľadávané objednávky predstavujú aj svadobné kytice. Jednou z dobrých zákaziek je aj príprava väzieb na základe objednávky pre vydavateľa pohľadníc, ojedinelou zákazkou bolo naaranžovanie kytíc

z 260 ruží,

či dodávka atraktívnej kytice do vzdialeného zahraničia. Napriek tomu, že Mima najradšej pracuje so suchým materiálom, vie vykúzliť neopakovateľné kreácie aj z jednoduchých poľných kvetov, ktorým netradičnými kombináciami nechá zvýrazniť ich jednoduchú krásu. Na Valentína sa k nej napríklad už roky vracia manželský pár z Nemecka, ktorý práve tento čas trávi na Slovensku. „Sú to síce stáli zákazníci, ale ich podstatný úbytok je neodškriepiteľný. Skutočne netuším, čomu by som sa mohla venovať, ak raz nastane situácia, že svoj malý obchod už viac nebudem môcť prevádzkovať a keď živnosť vrátim.“

Zora Petrášová