Ako neprehrať boj o dych a liečbu

Aj diagnostiku v tejto oblasti limitujú financie

Označovaná je aj za chorobu civilizácie. Vyvíja sa geometrickým radom a hrozivou rýchlosťou. Alergia. Podľa vyjadrenia MUDr. Júlie Michaličkovej, primárky Oddelenia klinickej imunológie a alergológie v Národnom ústave tuberkulózy a respiračných chorôb (NÚTaRCH) v Podunajských Biskupiciach, je na Slovensku doteraz evidovaných v alergologických ambulanciách 36,9 % obyvateľov, to znamená, že ide o takmer dva milióny ľudí. Zarážajúce však je, že z tohto počtu tvoria vlastne 20,1 % mladí ľudia do 18 rokov veku. „Prevažne sú to nádchy, potom vážne ochorenie ako astma a najťažším zo skupiny alergických ochorení je postihnutie kože aj dýchacích ciest, čomu ťnadávameŤ v odbornom slovníku dermorespiračný syndróm,“ uviedla primárka. V posledných rokoch narastá aj

potravinová alergia,

prípadne skrížená s peľovými alergiami, no a v nemalej miere stúpa i počet alergií na poštípanie hmyzom. Vzhľadom na ročné obdobie nás zaujímali možné dôsledky posledného druhu alergií, pomerne málo sa totiž medzi bežnou populáciou vie, čo všetko sa môže poštípanému človeku vlastne stať. Slová Júlie Michaličkovej boli varujúce: V najhoršom prípade môže zomrieť. V najľahšom prípade je to len opuch v mieste vpichu. To je obvykle po prvom poštípaní, po prvom kontakte. Keď je človek ďalší raz poštípaný osou, včelou, čmeliakom alebo iným hmyzom, môže dôjsť k rozsiahlejším opuchom, a čím je bodnutie bližšie k hlave, tým sú aj vážnejšie prejavy tejto reakcie, teda môže sa objaviť opuch jazyka, opuch v tvári okrem opuchu v mieste vpichu. Najhorší je opuch hrtana a následne dusenie. Keď pacient nemá okamžitú pomoc, môže to dopadnúť veľmi zle. U väčšiny ľudí vyvolávajú bodnutia len bolestivú miestnu reakciu s väčším či menším opuchom miesta, kde bolo vbodnuté žihadlo. Ako už bolo spomenuté, u alergikov je to inak. U nich dochádza po vbodnutí jedovatého obsahu vačku, ktorý sa nachádza pri žihadle, k alergickej reakcii. Tá je tým vážnejšia, čím častejšie bol pacient bodnutý, a teda senzibilizovaný. Štruktúra jedu, ktorý vbodne blanokrídly hmyz, je dobre analyzovaná. Je pozoruhodné, že pacient alergický na jed včely môže, ale nemusí byť alergický

na jed osy

a naopak. V prípade veľkej miestnej reakcie sa objavuje začervenanie a masívny opuch v oblasti bodnutia. Ak ide o končatinu, býva opuchnutá takmer celá. Opuch dosahuje najväčší rozsah po jednom i dvoch dňoch a môže pretrvávať týždeň i viac. Reakciu zvyčajne sprevádza menšia únava i zvýšenie teploty. Anafylaktická reakcia je najťažším prejavom alergickej, jej známky sa prejavujú na inom mieste, vzdialenom od miesta vpichu. Veľmi ťažké reakcie sa môžu vyskytnúť v akomkoľvek veku, avšak najviac smrteľných prípadov býva medzi dospelými. Takže, čo robiť v prípade bodnutia? Ak sa nám podarí nájsť žihadlo v koži do 20 sekúnd po bodnutí, je potrebné odstrániť ho „odškrabnutím“. Po uplynutí tohto času sa však nemusíme ponáhľať, všetok jed už bol uvoľnený do miesta bodnutia. Veľké miestne alergie možno ošetriť ľadovým obkladom, no mazanie octom, mydlom, olejom alebo podobnými „domácimi liečivami“ nemá význam. Treba ihneď užiť antihistaminikum, napríklad Telefast 180, Claritine, Zyrtec alebo iné, ktoré by mal v letnom období nosiť každý alergik so sebou v balíčku prvej pomoci. V prípade väčšej bolesti možno užiť i analgetikum.

Stúpajúce alergie však nie sú len naším problémom. Napríklad astma, ktorá je označovaná aj tzv. chorobu bielych golierov (populácia s nižším hygienickým štandardom ju dostáva zriedka), je najčastejším chronickým ochorením detí a jedným z najčastejších chronických ochorení dospelých. Na svete trpí na astmu približne 150 miliónov ľudí, 180-tisíc z nich každý rok na astmu zomrie. Priedušková astma sprevádza astmatikov po celý život. V prípade, že

nie je správne

liečená, má vážny vplyv na kvalitu života pacienta a jeho rodiny. Správnou liečbou a dodržiavaním určitých zásad života astmatika možno ochorenie dostať pod kontrolu natoľko, aby pacient mohol žiť normálnym a plnohodnotným životom. A tak sme sa v tejto súvislosti primárky spýtali, v akom veku k nej do ambulancie prichádzajú pacienti a čo všetko pre nich možno na tomto špecializovanom pracovisku a v ústave urobiť? Podľa nej najčastejšie už majú rok, ale dnes už nie je vzácnosťou mať pacienta s takýmito diagnózami od štyroch mesiacov veku. Malých pacientov trápi najčastejšie ekzém, prejavy na dýchacích cestách nastupujú až neskôr, najskôr sa objavujú potravinové alergie a kožné prejavy. Prichádzajú však aj s poruchami imunity, teda s vysokou chorobnosťou, s častým užívaním antibiotík. „Robíme im špecifické vyšetrenia z krvi, ktorými sa dá potvrdiť alergia alebo atopia. Možno u nás stanoviť aj hladiny imunoglobulínov či jednotlivé fenotypy lymfocitov, funkciu komplementového systému, cirkulujúce imunokomplexy, reaktanty akútnej zápalovej fázy, ako aj parametre bunkovej imunity,“ uviedla J. Michaličková. A keďže v tomto špecializovanom ústave v Podunajských Biskupiciach sa väčšinou rodia deti od astmatických mamičiek, ktoré sú tu odmalička v starostlivosti, robia im aj celkové IgE z pupočníkovej krvi. Tak isto sa snažia urobiť si profil týchto detí v súvislosti s bunkovou imunitou. Okrem týchto vyšetrení je tu k dispozícii, samozrejme, pri ekzémoch kožný lekár a endokrinológ pri možnej poruche endokrinného systému.

Národný ústav tuberkulózy a respiračných chorôb je známy tým, že sa tu usilujú urobiť pre pacientov maximum. V minulosti bol označovaný aj za „štátne sanatórium chudobných“. Aj preto som primárke oddelenia klinickej imunológie a alergológie položila otázku: Čo vlastne možno pre alergikov v našich súčasných podmienkach urobiť? Pretože aj možnosti v tejto oblasti limitujú financie. MUDr. Júlia Michaličková uviedla, že v terajšej ekonomickej situácii v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov sa predlžuje čas od odberu krvi do výsledkov, lebo

nie vždy majú

všetky sety na diagnostiku. Teda, keď majú sponzora, tak im sety kúpi, dvadsať pacientov môžu vyšetriť, no v mrazničkách majú zmrazené materiály od množstva ďalších pacientov, aj vyše sto je nevyšetrených, lebo práve nie sú spomínané diagnostické sety. Pre týchto alergických pacientov, ktorým treba včas stanoviť diagnózu a následne začať s liečbou, chýbajú financie. To je alfou a omegou celého problému. U dospelých je to trochu jednoduchšie, no problémom je zasa to, že nie všetko, čo sa pre pacienta urobilo, zdravotné poisťovne preplácajú. Jednoducho nie sú ochotné zaplatiť. Aj v tomto národnom ústave musia vedieť veľmi dobre a najmä dôrazne vysvetliť (a to písomne), prečo sa robili niektoré finančne veľmi nákladné testy. Hoci argumentom je, že pacient mal kožu takú zmenenú, že na testy neodpovedala. Vyšetrenie je drahé, sety sú veľmi drahé a naše zdravotníctvo nemá peniaze. Teda presnejšie povedané, chýbajú na potrebnom mieste. Niektoré sety sú na 36 pacientov, iné na 20, no a jeden stojí 24-tisíc korún. Aj preto sa to ohraničilo vekom, aby bolo možné v prvom rade diagnostikovať deti. Hoci podľa najnovších odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie by sa mali aj tieto finančne náročné vyšetrenia robiť i u dospelých, lebo kožné testy sú menej presné.

O primárke som vedela, že sa nedávno vrátila z odborného podujatia vo Francúzsku, a tak ma zaujímalo, aké poznatky si odtiaľ priniesla. Podľa nej sú to práve informácie o používaní špecifických vakcín, teda špecifickej imunoterapie. U pacientov by malo byť realizované len vtedy, keď je u všetkých vyšetrené špecifické IgE, a len podľa toho by sa malo ordinovať, čo je u nás

hudbou budúcnosti,

lebo keby mala pri všetkých 670 vakcinovaných vakcín vyšetrené najprv špecifické IgE, tak by poisťovňa skrachovala. Je to pre nás drahé. V tom nám teda nepomôže ani kongres európskej akadémie alergológie, hoci v jednej zo sekcií bola na programe práve špecifická imunoterapia, astma u detí aj u dospelých a ako ústredná téma genetika alergie. V rozhovore sme sa dotkli už nezávideniahodnej situácie zdravotníctva, zaujímalo nás však, ako sa to premieta do diagnostických metód. Prípadne, čo všetko to ovplyvňuje, kde by bolo treba pomôcť a ako. Primárka oddelenia klinickej imunológie a alergológie uviedla, že pomoc by tu bola možná vo finančnej oblasti, cez sponzorov, na zakúpenie už spomínaného dostatočného množstva diagnostických setov, a potom pri zlepšení celkových podmienok, v ktorých sa tu pracuje a pacienti diagnostikujú či liečia, nie sú totiž celkom vyhovujúce. Čakáreň je malá, hoci je tu ochota ústavu vyjsť v ústrety a dať priestory. V súčasnej podobe sú však nevyhovujúce, je ich potrebné zrekonštruovať, aby to nebolo ponuré tmavosivé prostredie, ale aby pacientom navodilo aj trochu eufórie. „Jednoducho, aby

neboli zdeptaní,

lebo astmatici sú rovnako hendikepovaní ako tí, ktorí majú postihnutý motorický aparát a pohybujú sa na vozíčku, len na astmatikovi to vlastne nevidieť. On sa dusí v noci a vie to len jeho lekár a najbližší, lebo on sa vlastne za tú chorobu (u nás je to ešte stále tak) hanbí. Berie sa to stále tak, že postihnutý je ten, na ktorom je to vidieť. To, čo nevidieť, to nie je postihnuté. Takisto ako epileptici. Pokiaľ nedostane epileptik záchvat na verejnosti, aby to videli ľudia, tak zatiaľ nie je bratý ako hendikepovaný v spoločnosti, ale alergik napríklad nemôže chodiť do divadla, lebo je tam prach, nemôže chodiť na koncerty, nemôže žiť normálne plným spoločenským životom. Je obmedzovaný pri voľbe pracoviska. Iba pri novej, aktívnej liečbe, ktorú máme k dispozícii, môže náš pacient žiť plnohodnotným životom, teda pokiaľ je disciplinovaný, dodržiava režim liečby, tak sa má dobre. Ak je nedisciplinovaný, nerešpektuje rady lekára, nekomunikuje s ním, tak vtedy sa dostane do takej situácie, že ho musí SOS sanitka priviezť v astmatickom stave. Inak môžem povedať, pokiaľ budeme môcť liečiť tak, ako liečime teraz, tak sa naši pacienti budú mať dobre. Asi by bolo potrebné skutočne dať na vedomie tejto spoločnosti, že

alergie tu sú,

že sa nimi treba zaoberať, že percento alergikov narastá a že je potrebné, aby spoločnosť o tom vedela, aby sme mohli skutočne liečiť tak, ako sa liečiť má,“ zdôraznila MUDr. Júlia Michaličková.

Prezident Európskej federácie asociácií pre astmu a alergie (EFA) prof. Erkka Valovirta v Európskom manifeste astmy vyjadril práva pacientov trpiacich astmou ako: potrebu zabezpečenia prístupu k včasnej diagnóze a liečbe, potrebu vierohodných informácií o astme a alergii, požiadavku na lekárov a sestry, aby používali moderný spôsob diagnostiky a terapie, ale i želanie, aby všetci ľudia na svete dýchali čistý zdravý vzduch. Priedušková astma sa stala v posledných rokoch predmetom záujmu laikov i odborníkov, a to v dôsledku viacerých faktorov. Stalo sa tak najmä vplyvom vzostupného trendu výskytu ochorenia, ktorý bol sprevádzaný vzostupom frekvencie absencií detských astmatikov v škole a nárastom dĺžky pracovnej neschopnosti dospelých, ale aj nárastom invalidity a počtu úmrtí ako dôsledku tohto ochorenia. Z výsledkov analýz farmakoterapie astmy vyplynulo, že astma sa v súčasnosti na Slovensku lieči v súlade s medzinárodnými odporúčaniami WHO pri racionálnom vedení terapie. Liečba astmy sa v súčasnosti takmer plne hradí zdravotnými poisťovňami, pričom cena mesačnej liečby sa v závislosti od typu terapie pohybuje od 1500 do 3000 Sk. Na porovnanie, podľa farmako-ekonomických analýz predstavujú priemerné náklady na lieky podané v prípade ambulantného ošetrenia po náhlom zhoršení stavu astmatika (exacerbácii) v priemere 7116 Sk, pri hospitalizácii po náhlom zhoršení stavu sa tieto náklady vyšplhajú až na úroveň v priemere 42 537 Sk. Z uvedeného vyplýva, že náklady na liečbu treba posudzovať ako celok, teda nezvažovať iba cenu, ale aj

efektívnosť terapie

za túto cenu. Astma viedla pred niekoľkými rokmi k častej hospitalizácii, pričom pacienti boli hospitalizovaní nielen na pľúcnom alebo internom oddelení, ale často aj na ARO, čo zvyšovalo celkové náklady. V poslednom období došlo vplyvom kvalitnej liečby k miernemu poklesu počtu hospitalizovaných a výraznému zníženiu počtu ošetrovacích dní. Súčasne došlo ku skráteniu priemerného trvania času hospitalizácie o dva dni. Toto všetko svedčí o tom, že v ambulantnej starostlivosti lepšie pacienta monitorujú a liečia, teda lepšie organizujú zdravotnú starostlivosť o astmu, čo je v súlade s odporúčaniami WHO. Astma a jej všeobecne rastúci trend, najmä medzi detskými pacientmi, je takmer alarmujúci. Napriek tomu, že moderná medicína už pozná účinné lieky schopné dostať astmu pod kontrolu, nie všetci pacienti sú správne diagnostikovaní a liečení. Na základe viacerých podnetov zo strany pacientov trpiacich astmou vznikla na začiatku tohto roka medzi lekármi iniciatíva pomôcť pri založení pacientskej skupiny ľudí trpiacich alebo zaoberajúcich sa týmto ochorením. Reálnu potrebu vzniku takejto organizácie potvrdili aj výsledky prieskumu medzi pacientmi, kde ako hlavné dôvody pre vznik pacientskej skupiny rezonovali: potreba šírenia osvety a informácií o ochorení, budovanie vzťahov a kontaktov medzi ľuďmi trpiacimi na astmu a príbuznými ochoreniami a pomoc pri zabezpečení dostupnosti kvalitnej liečby. Pacientska organizácia by mala reprezentovať spoločné záujmy pacientov smerom k autoritám v oblasti zdravotníctva, chrániť ich a pomáhať pri zlepšení zdravotného a sociálneho postavenia dospelých a detí trpiacich na astmu.

Na základe týchto skutočností na Ministerstve vnútra SR zaregistrovali Združenie astmatikov Slovenskej republiky, občianske združenie so sídlom na Kladnianskej 12 v Bratislave. Združenie astmatikov SR je neziskovým združením, ktorého jedinými zdrojmi financovania sú podľa schválených stanov členské

príspevky a dary

od sponzorov. Toto združenie astmatikov vzniklo, aby v mene pacientov rokovalo s inštitúciami štátnej správy so záujmom zlepšenia sociálneho postavenia astmatických pacientov a zabezpečenia dostupnosti kvalitnej liečby organizáciou osvetových akcií zvýšilo povedomie a akceptáciu ochorenia zo strany širokej verejnosti o astme, zvýšilo mieru informovanosti pacientov o kvalitnej terapii a potrebe pacientovej spolupráce s cieľom dosiahnutia želaných výsledkov liečby, podporilo vydávanie informačných a odborných publikácií, poskytovalo pacientom poradenstvo v oblasti práv pacienta, podporilo organizáciu vzdelávacích, spoločenských a športových podujatí zameraných na minimalizáciu dosahov astmy na kvalitu života pacientov, zabezpečovalo kontakt s inými, svojou účinnosťou príbuznými organizáciami v tuzemsku aj v zahraničí. Na ustanovujúcej schôdzi združenia, na ktorej sa zúčastnili ľudia trpiaci na astmu a zástupcovia lekárskej obce, zvolili členov správnej a dozornej rady združenia a prijali základný rámec aktivít na rok 2003. Do funkcie výkonného riaditeľa zvolili Ing. Vladimíra Harminca, funkciu predsedníčky správnej rady prijala za odbornú verejnosť MUDr. Júlia Michaličková z NÚTaRCH v Podunajských Biskupiciach.

Do rozhovoru o tejto téme sme si primárku Júliu Michaličkovú nevybrali náhodou. Okrem vysokej profesionality je totiž známa mimoriadne ľudským prístupom k pacientom a obetavosťou. Vo svojom voľnom čase s malými alergikmi a astmatikmi chodievala do plavárne, ktorú pre nich platil sponzor, a získavali tak bližší kontakt mimo nemocničného prostredia. Cez leto zasa cestovala ako lekárka s deťmi trpiacimi na astmu k moru. V ambulancii Oddelenia klinickej imunológie a alergológie v Podunajských Biskupiciach

ju môžete nájsť

ordinovať už o šiestej ráno. S úsmevom a s humorom v úsilí čo najviac a čo najskôr pomôcť. Svojich pacientov pozná, často aj ich rodiny a liečbe i diagnostike sa venuje s maximálnym nasadením. No nebolo to vždy jednoduché a vôbec nie ľahké. Keď začalo u nás v minulosti pribúdať alergií a nebolo dosť odborníkov, ktorí by sa tým zaoberali, rozhodol sa vtedajší riaditeľ prof. MUDr. Karol Virsík dať v tejto oblasti, obrazne povedané, zelenú MUDr. Júlii Michaličkovej. Vo vzdelávaní, v získavaní najnovších poznatkov, ale aj pri realizácii potrieb pacientov. V januári 1975 prebrala starostlivosť o alergikov z piatich okresov. Raz jej oznámili, že na vrátnici má sanitku s chorobopismi. Keď tam prišla, na trávniku uvidela horu papiera. Sanitkár ich totiž vysypal na trávnik a ušiel. Chcel sa vyhnúť vláčeniu toľkých spisov, ležalo tam vyše 20-tisíc chorobopisov. Dlhé mesiace sa mladá lekárka vracala po skončení pracovného dňa, každý večer po ôsmej, do roboty a takmer do polnoci triedila spolu so sestričkou hory záznamov o pacientoch, ktorých postupne začali pozývať na vyšetrenie. Mnohí z nich už nežili, po vytriedení im zostalo vyše 15-tisíc chorobopisov. Na svete bol základ dnešného oddelenia klinickej imunológie a alergológie. Aj začiatky iných oddelení boli podobné, charakterizovalo ich získavanie najnovších poznatkov a snaha pomôcť chorým.

V Podunajských Biskupiciach stále sledovali svetové trendy. Väčšina z toho všetkého prežila do dnešného dňa. A posunula sa v úsilí lekárov vpred, smerom k pacientom. Hľadím na zelený areál Národného ústavu tuberkulózy a respiračných chorôb v Podunajských Biskupiciach. Registrujem prechádzajúcich sa pacientov, ponáhľajúce sa sestričky z Nemocnice Sv. kríža, ktorá je súčasťou ústavu, i tie v civilných farebných rovnošatách ústavu. Ošetrovateľov sprevádzajúcich pacientov, sanitky s dopravnými značkami iných regiónov a premýšľam, ako by sa dalo v súčasných podmienkach pomôcť. A tak mi v tejto súvislosti zišla na um otázka: Neviete náhodou o sponzorovi? Napríklad o takom, ktorý by bol ochotný venovať peniaze na nákup vyšetrovacích setov, prípadne rekonštrukciu oddelenia klinickej imunológie a alergológie?

Ľudmila Koníková