MALÍ NAJZRANITEĽNEJŠÍ

Veľká časť toho, čo je dnes pre nás zahraničným obchodom, bude od mája budúceho roka bežným vnútorným obchodom. Pritom sa trh EÚ 15 rozšíri a premení na trh EÚ 25. Sme na to pripravení? „Do konca roku 2003 mienime dosiahnuť úplnú harmonizáciu legislatívy v ochrane spotrebiteľa a podpore rozvoja mimovládnych spotrebiteľských organizácií, ako aj dobudovanie administratívnej kapacity v trhovom dozore,“ informovala Hd Ing. Alexandra Valachová, generálna riaditeľka Sekcie obchodných vzťahov a ochrany spotrebiteľa Ministerstva hospodárstva SR. Dodala, že Európska komisia pripravuje v súčasnosti Stratégiu jednotného vnútorného trhu a priorít na roky 2003 - 2006 a na tomto dokumente MH SR spolupracuje formou pripomienok. „Európska únia zistila svojimi analýzami, že tam tiež všetko nefunguje a aj v rámci 15 krajín stále existujú prekážky na vnútornom trhu a v rámci obchodu. Pritom vnútorný trh pokrýva všetko - telekomunikácie, pohyb služieb, pohyb tovaru, poisťovníctvo, elektronický obchod, ochranu spotrebiteľa, vymáhateľnosť práva, právo obchodných spoločností, autorské práva. Predpokladám, že v krátkom čase túto stratégiu zverejníme a budeme žiadať pripomienky.“ Značná časť materiálu sa podľa A. Valachovej zapodieva aj ochranou spotrebiteľa a spotrebiteľskou politikou, ktorá trvale patrí

medzi priority

Európskej únie. Pokiaľ ide o harmonizáciu našej legislatívy v tejto oblasti, pripravujú sa dve novely občianskeho práva. Jedna sa týka zmeny Občianskeho zákonníka, ktorým sa predlžuje záručná lehota na tovary na dva roky. Druhá je novela Občianskeho súdneho poriadku, ktorá bude hovoriť o zapojení mimovládnych organizácií do procesu ochrany spotrebiteľa. Štát dnes prispieva sumou 2,6 mil. Sk na podporu činnosti spotrebiteľských organizácií. „Chceme tak zabezpečiť vyššiu úroveň spotrebiteľskej ochrany,“ hovorí generálna riaditeľka, dodáva však, že nasilu sa to urobiť nedá. „Ide o vedomie občana vedieť si nárokovať a uplatňovať svoje práva. Mimovládne organizácie v tom vedia trochu pomôcť a sú viac v kontakte s občanmi. Začínajú dokonca so spotrebiteľskou výchovou na základných školách. Dnešné deti už budú vedieť rozpoznávať kvalitu a nekvalitu i vedieť si správne nárokovať svoje požiadavky.“ Podľa A. Valachovej je dobré aj to, že predstavitelia spotrebiteľských organizácií, ale najmä pracovníci štátnej správy a jej inštitúcií už začali chodiť na zasadnutia odborných orgánov EÚ ako pozorovatelia. Ak by sme mali fungovať v rámci jednotného trhu, zapojíme sa jednak do systému RAPEX, ktorý upozorňuje na nebezpečné výrobky, jednak do medzinárodnej siete EEJ-Net na riešenie spotrebiteľských sporov. „Ide o sieť, ktorá pomôže riešiť spotrebiteľské sťažnosti na diaľku,“ vysvetľuje A. Valachová. „Napríklad ak občan SR

kúpi výrobok

v Nemecku, aby tam nemusel cestovať kvôli reklamácii. V EÚ 15 to zatiaľ funguje ako úvodný projekt. Vo všetkých krajinách sa táto sieť už buduje, aby sa zabezpečila komunikácia s príslušnými výrobcami alebo predajcami.“ Pokiaľ ide o nevyhnutnosť dobudovať kapacity trhového dozoru, ide podľa A. Valachovej o dobudovanie administratívne aj fyzické. Musí tam pracovať viac ľudí, musia dostať počítače, mobilnú techniku. „Treba to dostať na administratívnotechnicky vyššiu úroveň, aby trhový dozor získal schopnosť pracovať kvalitnejšie a vo väčšom rozsahu. Neuspokojujeme sa s existujúcou úrovňou a aj cez štrukturálne fondy budeme klásť dôraz práve na trhový dozor a ochranu spotrebiteľa. To, čo je vybudované, nie je ešte také, ako by sme si to predstavovali. Tí ľudia by vedeli robiť lepšie, keby ich bolo viac alebo keby mali viac prostriedkov k dispozícii,“ tvrdí A. Valachová.

Od podnikateľov dosť často počujeme, že sa už cítia akoby v Európskej únii, keďže mnohí výrobcovia tam realizujú značnú časť svojej produkcie a obchodníci na Slovensku musia konkurovať zahraničným subjektom. Naozaj ich nemôže nič prekvapiť? „Na domácom trhu bude väčšia konkurencia a pokiaľ si nepripravia konkurencieschopné výrobky, môže ich to zaskočiť. Spotrebiteľ bude mať ešte väčšie možnosti výberu a nebude ľahké obstáť,“ hovorí generálna riaditeľka. „No zároveň bude väčší problém ako dnes uplatniť sa na širšom trhu, pretože kým dnes vývoz prebieha cez určité spojenia, bude treba vynaložiť

viac energie

na to, aby sa výrobok udržal,“ upozorňuje ďalej a vyslovuje aj obavy: „Myslím si, že sme to trošičku podcenili a uspokojujeme sa s tým, že vyvážame. Neuvedomujeme si však, že treba sledovať zmeny noriem a včas ich aplikovať, kým doteraz sa o to stará tamojší dovozca a upozorňuje na takéto zmeny. Malí a strední podnikatelia sa budú musieť skutočne veľmi zmobilizovať a spojiť, aby vedeli predložiť aj nejaké projekty. Oni totiž budú podľa môjho názoru najviac zraniteľní.“ Ako im pomôže štát, konkrétne rezort hospodárstva? „Od roku 2004 bude mať SARIO okrem podpory investícií na starosti aj podporu obchodu. Bude tam na to osobitná divízia. Mali by tam mať všetky informácie, aké budú potrebovať. Ale budú sa tiež sami musieť vedieť obracať a sledovať veci. Všetko bude verejne publikované, ale sami si musia vedieť nájsť, čo im treba a orientovať sa.“ Toto sa môže podľa nej stať najväčším problémom. Je to však zároveň výzva pre profesijné združenia, aby získavali potrebné informácie a pomáhali podnikateľom, svojim členom.

Zuzana Krútka