Nečaká nás nič príjemné

Predvstupový ekonomický program s výhľadom do roku 2006

Návrh predvstupového ekonomického programu SR do roku 2006 predkladá ministerstvo financií na rokovanie vlády. Slovensko, podobne ako ostatné kandidátske krajiny, ho vypracováva už po tretí raz. Význam tohtoročného dokumentu sa zvyšuje z toho hľadiska, že rok 2003 bude dôležitým podkladom pri hodnotení pripravenosti Slovenska na vstup do EÚ, ktoré vykoná Európska komisia na jeseň tohto roku. Ten tohtoročný nadväzuje na programy z roku 2001 a 2002, ale zároveň ich modifikuje. Súčasný dokument posúva program o jeden rok, teda do roku 2006, aktualizuje niektoré predchádzajúce zámery na základe doterajšieho vývoja a zároveň prezentuje nové zámery vlády najmä vo fiškálnom vývoji a v štrukturálnych reformách.

V nasledujúcom roku budú terajšie prístupové krajiny začlenené do tzv. Broad Economic Policy Guidelines (BEPG, všeobecné smernice hospodárskej politiky). V rámci tohto systému členské krajiny spracovávajú ročnú národnú správu o ekonomických reformách. Prvým krokom začlenenia prístupových krajín do uvedenej procedúry bude vypracovanie cardiffskej správy v októbri až novembri 2003. Náš návrh reaguje na niektoré podnety z uvedených procedúr najmä v častiach o štrukturálnych reformách. Širšou prezentáciou niektorých reforiem napríklad o podnikovom sektore, finančnom trhu, vede a výskume, informatizácii boli oproti minulým programom sledované nielen bezprostredné fiškálne

väzby a vplyvy,

ale aj väzby na procesy liberalizácie, zlepšovania podnikateľského prostredia a na modernizačné trendy, ktoré by v konečnom dôsledku mali podporiť aj stabilitu verejných financií. Hlavným cieľom makroekonomického vývoja podľa predvstupového ekonomického programu 2003 (roky 2004 až 2006) je udržať reálny rast HDP na úrovni 4 až 5 %, priemernú mieru inflácie znížiť pod úroveň 3 %, znížiť deficit bežného účtu platobnej bilancie, znížiť prípadne udržať na úrovni pod 5 % HDP, deficit verejných financií dostať na úroveň blízku 3 % HDP, celkový dlh verejných financií udržať pod úrovňou 50 % HDP a postupne znižovať priemernú mieru nezamestnanosti. Z hľadiska vývoja vonkajších podmienok sa podľa tohto dokumentu očakáva počnúc rokom 2003 postupné zvyšovanie rastu ekonomík dôležitých obchodných partnerov SR, relatívne stabilný vývoj cien ropy v rámci intervalu OPEC, mierne zvyšovanie dlhodobých aj krátkodobých úrokových sadzieb v EÚ a v OECD počnúc rokom 2004.

Očakáva sa, že rast slovenskej ekonomiky sa bude do roku 2006 postupne zvyšovať z predpokladanej úrovne okolo 4 % v roku 2003 na takmer 5 % v roku 2006. Avšak trend HDP v rokoch 2004 a 2005 je o niečo miernejší ako bol projektovaný v roku 2002. Zdrojom ekonomického rastu v strednodobom horizonte by mal byť rast

celkovej produktivity

a efektívnosti výrobných faktorov v dôsledku pokračujúcich štrukturálnych reforiem, ktoré by mali zlepšiť podnikateľské prostredie, ako i vplyvom prílevu podnikových zahraničných investícií. Ekonomický rast by mal byť v sledovanom horizonte stimulovaný tak rastom domáceho, ako i zahraničného dopytu. Očakáva sa, že zahraničný dopyt bude rásť rýchlejšie ako domáci. V nastávajúcich rokoch by mal byť na strane ponuky významným faktorom rastu HDP priemysel a stavebníctvo a postupne by sa mal zvyšovať aj rast služieb. Podiel spotreby vlády sa zníži zo súčasnej úrovne 20 % na asi 17 % HDP, mierne poklesne aj podiel súkromnej spotreby. Rast súkromnej spotreby sa pravdepodobne v roku 2003 zníži. Príčinou by malo byť najmä zvýšenie regulovaných cien, v druhej polovici roka aj spotrebných daní a obozretná mzdová politika zamestnávateľov tak vo verejnom ako i v súkromnom sektore. Pozitívny vplyv zníženia daňového zaťaženia príjmov sa nepremietne proporcionálne do rastu spotreby, lebo bude tlmený rastom sadzby DPH pre základné kategórie tovarov a služieb, sadzieb spotrebných daní a regulovaných cien. Podľa Predvstupového ekonomického programu 2003 prospech z daňovej reformy budú mať

nižšie a vyššie

platové skupiny. Keďže väčší benefit zo zavedenia rovnej dane budú mať pravdepodobne vyššie platové skupiny (výrazne sa znižuje progresivita dane), možno predpokladať, že väčšia časť ich zisku bude smerovať do nákupu tovarov dlhodobej spotreby, do investícií a cestovného ruchu. Podľa aktuálnych odhadov bude miera inflácie v roku 2003 vyššia ako sa projektovalo v roku 2002. Príčinou budú zmeny v regulovaných cenách a úpravy sadzieb spotrebných daní. V štrukturálnych reformách budú slabnúť transformačné procesy a väčšiu váhu budú mať zmeny reagujúce na nové výzvy vyplývajúce pre Slovensko z členstva v Európskej únii. Významným podnetom k štrukturálnym zmenám v budúcich rokoch bude snaha SR o plnenie maastrichtských kritérií a dosiahnutie plnej kompatibility s acquis communautaire. Reformné úsilie Slovenska sa bude sústreďovať na rozvoj konkurenčného prostredia na trhu tovarov, služieb, na finančnom trhu a na rozvoj podnikateľských aktivít založených na vedecko-technickom a inovačnom pokroku. Tieto trendy

podporia zmeny

vo verejnom sektore, ktoré budú zvyšovať efektívnosť pôsobenia verejných služieb a verejnej správy.

Toľkokrát spomínaná stratégia rozvoja vedy a výskumu sa v strednodobom horizonte zameria na zvyšovanie investícií do vedy a techniky. Aktívnejšiu podporu investícií do výskumu a vývoja umožní pripravovaná novelizácia zákonov o vede a technike a o Agentúre na podporu vedy a techniky. V rámci zasadnutia rady pre konkurencieschopnosť sa SR prihlásila k cieľu zvýšenia výdavkov na vedu a techniku do roku 2010 na 3 % HDP, čo sa podpisom prístupovej zmluvy stáva záväzkom, na ktorého plnenie sa budú vyvíjať rozsiahle aktivity. Snahou SR je prostredníctvom nepriamych nástrojov podporovať rast mimorozpočtových zdrojov stimulovaním podnikateľskej sféry, ktorá bude musieť svojim 60-percentným podielom zabezpečiť v roku 2010 podiel na celkových výdavkoch na vedu a techniku vo výške 0,8 % HDP.

Vladimír Turanský

Odhad vývoja inflácie v rokoch 2003 až 2006 (%)

2003 9,1

2004 8,3

2005 3,6

2006 2,9

Zdroj: MF SR