Posledný zhasne svetlo?

Znižovanie miezd problémy zdravotníctva nevyrieši

Receptov na riešenie problémov zdravotníctva bolo v predchádzajúcich rokoch prezentovaných viac než dosť. Zatiaľ sa síce nepodarilo zalepiť diery, ktorými peniaze v rezorte unikajú, ale o nápady v tejto oblasti nie je núdza. Diskutabilný je iba ich prínos. Posledným „hitom“ v tomto období je návrh zmeny v odmeňovaní zdravotníkov, ktorý sa týka príspevkových organizácií. Zjednodušene povedané rečou riadiacej sféry, treba vraj zmeniť pevné stupnice platových taríf a umožniť prechod na vhodnejší spôsob stanovenia ceny práce. Už teraz majú lekári a ostatní zdravotnícki pracovníci obavy z toho, čo by to všetko v našich zadlžených nemocniciach mohlo spôsobiť. V súčasnej situácii totiž riaditelia niektorých zdravotníckych zariadení ledva vydolujú na to, čo musia vyplatiť či do fondov odviesť. A tak je celkom pochopiteľné, že niektorí pracovníci sa priam desia situácie, keď by všetko vlastne bolo rukách a vlastne na dobrej vôli direktorov bez potrebných financií... Veľkú úlohu tu môže hrať subjektivita a, samozrejme, možnosti. Výhrady nielen odborového zväzu, ktorý zastupuje zamestnancov majú v sebe viac, ako len čosi „do seba“. Plánované zmeny by mali totiž podľa tohto zámeru zohľadniť aj mimoriadne osobné schopnosti a dosahované výsledky. No podľa protiargumentov z už spomenutého zdroja je to možné i teraz - zákon o verejnej službe umožňuje zamestnávateľovi výrazne diferencovať odmeňovanie zamestnancov (napríklad zvýšením tarifného platu o 15 %, cez osobný príplatok na ocenenie mimoriadnych osobných schopností a dosahovaných výsledkov - maximálne do výšky 70 % platovej tarify najvyššieho platového stupňa príslušnej platovej triedy až po odmenu. Sú tam i ďalšie formy...) Takže, o čo vlastne ide? Vyzerá to tak, že o riešenie zdravotníckych problémov ťažko, no o peniaze určite. Netreba zabudnúť, že nešťastné legislatívne zmeny sa vždy premietajú do úrovne zdravotníckej starostlivosti. Už dnes je všeobecne známe, že nemocnice na Morave sa stali lákadlom pre slovenských zdravotníkov. V Baťovej krajskej nemocnici v Zlíne evidujú 210 tohtoročných absolventov medicíny zo Slovenska, ktorí by u nich chceli pracovať. O prácu žiada aj 35 slovenských lekárov po prvej atestácii. V nemocnici s 26 oddeleniami a dvoma tisíckami zamestnancov pracuje asi 200 Slovákov. Okrem lekárov aj zdravotné sestry, laboranti, sanitárky. Tých, ktorí odišli do susednej Českej republiky, prípadne i ďalej do Európy alebo sveta od nás, ťažko spočítať. Ak sa nespamätáme, odchod slovenských zdravotníkov bude pokračovať. Máme nemocnice, kde vyslovene chýba určitý personál. Môže to byť zásluhou manažmentu, no najmä celospoločenských problémov.

V zdravotníctve si okrem dávno zaplatených odvodov priplácame. Podstatné by však v tejto súvislosti malo byť za akú starostlivosť. A otázne, kto ju bude v takýchto podmienkach chorým ľuďom poskytovať. Dnes je už totiž jasné, že príplatky vybrané od pacientov a znížené mzdy zamestnancov (napríklad v niektorých neziskových organizáciách) problémy rezortu nevyriešili. A zmenená legislatíva sa v reálnom živote neprejavila práve najlepšie...

Ľudmila Koníková