Únijnú manu nečakajme

Komentuje Eleonóra Bujačková

Od samotného vstupu SR do únie nie je potrebné očakávať zázraky, ale uvedomiť si, že vytvára lepšie podmienky a predpoklady pre rýchlejší a udržateľný ekonomický rast krajiny. To, aký rýchly a udržateľný bude, však závisí od toho, čo budeme robiť my. Hoci vraj Slováci majú pesimizmus vrodený, azda je najvyšší čas vnímať ekonomickú realitu bez emócií. Za posledné štyri roky sme sa zbavili nepriaznivej nálepky a dnes nás svet považuje dokonca za regionálneho premianta. Podstatne menej zahraničná tlač opisuje neznášanlivosť a rasovú diskrimináciu na Slovensku, ale sa venuje najmä odvážnym reformám, zodpovedajúcemu tempu rastu. Podľa zahraničných analytikov sa nám dokonca podarilo dobehnúť zaostávanie, ktoré bolo dôsledkom nedobrej štruktúry hospodárstva niekdajšieho spoločného štátu. Takže investori reagujú pozitívne a azda nezostane príchod PSA Peugeot-Citroën osamelou lastovičkou.

Máme najreformnejšiu vládu v celom regióne, ktorá deklaruje, že chce, aby členstvo v únii posilnilo náš vlastný rozvoj. Lebo o ten by nám malo ísť predovšetkým. Márne bude potľapkávanie po pleci zo zahraničia, ak doma občan nebude mať istotu, ak nebude jeho život dôstojný. Isto, sme najrýchlejšou a najhlbšie sa reformujúcou krajinou medzi pristupujúcimi štátmi do únie, no stále platí, že menej je niekedy viac. Mnohé radikálne zmeny totiž nemusia uniesť nielen občania, ale ani podnikatelia. Žiaľ, stále je bežné, že zákony v parlamentne schvaľujú poslanci raketovou rýchlosťou a iba máloktorý dokáže s čistým svedomím potvrdiť, že predložené návrhy dôsledne preštudoval a porozumel im. Nevedno, či vôbec existuje ešte jeden taký parlament, kde by s takou železnou pravidelnosťou po schválení toho-ktorého zákona nasledovala jeho novelizácia. Ak nás teda svet chváli a cení to, čo sme urobili, mali by sa začať aj na domácej pôde správať rozumne a uvážlivo. Metódu omylov je načase nahradiť dôslednosťou a kvalitou. Buďme vskutku našim susedom príkladom. Slovenské problémy však nezmiznú akoby čarovným prútikom, rozpočtový schodok a inflácia sú stále vysoké. Nezabudnime v predvstupovej eufórii, že aj potom nás čaká „pot a slzy“. Dobrým východiskom pre naše postavenie v rozšírenej únii je skutočnosť, že väčšina Slovákov nečaká so založenými rukami na únijnú manu z nebies, neočakáva, že eurofondy zalátajú rozpočtové diery, uspokoja poľnohospodárov a postavia diaľnice. Na tvrdom konkurenčnom trhu sa nám to vyplatí.