Celoeurópsky tlak na súkromníkov

Cieľom ochranárov Slovenskej republiky je implementácia európskych kritérií

K prioritám Štátnej ochrany prírody SR (ŠOP SR) v Banskej Bystrici v tomto roku patrí budovanie sústavy chránených území Natura 2000 v SR. Z pohľadu legislatívy ide o implementáciu dvoch smerníc Európskeho spoločenstva,. Prvá je o ochrane voľne žijúcich vtákov a druhá sa týka budovania biotopov, voľne žijúcich živočíchov a rastlín. Cieľom je zachovať tieto druhy v európskom meradle, pričom program vychádza z prísne stanovených vedeckých princípov. Ten je podmienený dlhodobým monitoringom. Aj preto v SR už vlani vzniklo v Banskej Bystrici Centrum Natura 2000. Slovensko rozbehlo monitoring tak, ako ani jeden z členských štátov EÚ. V predstihu sme napríklad v skúmaní rašelinísk, v programe Matra. Legislatívny rámec na vypracovanie národného zoznamu navrhovaných chránených vtáčích území a biotopov je daný zákonom NR SR č.543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, ktorý vstúpil do platnosti 1. 1. 2003. Stratégia je v programovom dokumente rozpracovaná do podrobných úloh na roky 2001 až 2005. Chránené

vtáčie územia

sú novou kategóriou, včlenenou do nášho národného právneho systému v súvislosti s implementáciou smernice o vtákoch. Jedinou konkrétnou požiadavkou, vyplývajúcou zo smernice je, že výber navrhovaných území musí byť v súlade s platnými ornitologickými kritériami. V členských štátoch Európskej únie vyhlásili 2264 vtáčích území. Európska komisia vyslovila spokojnosť s návrhmi Holandska, Dánska a Belgicka. Vo väčšine kandidátskych krajín bol výber týchto území realizovaný v spolupráci so Spoločnosťou pre ochranu vtáctva. V Slovenskej republike za podpory holandskej vlády. K decembru 2001 sme zaznamenali výskyt 341 druhov divo žijúcich vtákov a tento zoznam sa zúžil o 92 druhov, ktoré sa na našom území vyskytujú nepravidelne. Kritériá, zvolené v SR, vychádzajú hlavne z hniezdenia vtákov, pravidelného zdržania najmenej 1 % ťahavej, bioregionálnej alebo európskej populácie,

veľkosti populácie,

histórie výskytu a podobne. Na základe spomínaných kritérií sme vypracovali návrh na 45 území. Rozlohu smernica nešpecifikuje a tá sa v SR pohybuje od 60 hektárov (Dubnické štrkovisko) po vyše 128-tisíc hektárov (Volovské vrchy). Celková výmera navrhovaných chránených vtáčích území zaberá 1,4 milión hektárov, čo je 28,4 % územia SR. Rozloha jednotlivých území v členských štátoch EÚ sa pohybuje od jedného hektára, ako napríklad v Nemecku či Írsku, až po 550-tisíc ha vo Švédsku. Priemerná rozloha celkovo dnes 2827 chránených území v EÚ bola cez 8000 ha. Po májovom medzirezortnom pripomienkovaní v SR sa vzali do úvahy námietky lesníckej sekcie a z pôvodných 45 území vypadlo 7 lokalít, čo je o 3,2 % menej rozlohy ako sa pôvodne uvažovalo. Navrhované vtáčie územia pokrývajú do značnej časti 8 národných parkov a 11 chránených krajinných oblastí. Čo je veľmi dôležité - na týchto územiach nebude podmienky určovať

stupeň ochrany

vyplývajúci zo zákona, ale jednotlivé vyhlášky, ktoré budú stanovovať špecifiká, napríklad oblasti hniezdisk. Hlavný rozdiel je ten, že podmienky ochrany budú časovo limitované. Obmedzenia nepotešia poľovníkov ani rybárov zhruba v období 3-4 mesiacov. Budú sa týkať aj lesnej či poľnohospodárskej činnosti, pričom kompenzácie napríklad pre poľnohospodárov, ktorí nebudú môcť hnojiť pôdu a utrpia tak ekonomickú stratu, by mala riešiť vláda. V tomto roku sa prijmú tri vyhlášky a do vstupu do EÚ bude minimálne jedno vtáčie územie vyhlásené. Návrh území európskeho významu - biotopov, musí SR predložiť najneskôr do dňa vstupu SR do únie. Spracovanie zoznamu nie je len otázkou zhodnotenia podkladov, ale každé navrhované územie musí byť vopred prerokované s vlastníkmi a užívateľmi pozemkov, na ktorých sa nachádza. ŠOP SR je tak v nezávideniahodnej situácii. Na jednej strane sa stretáva s nesúhlasom vlastníkov a na druhej strane s tlakom zo strany EÚ. Napríklad v Španielsku boli navrhnuté na takéto územie celé Pyreneje, prešlo však len to,

čo vlastnil štát,

nie to, čo vlastnili súkromníci. Problémy sa ukazujú aj s poľovníkmi v oblasti Dunaja, kde je najviac vodného vtáctva a organizujú sa poľovačky na divé kačice. V iných lokalitách zase na diviaky. Momentálne sú oba národné zoznamy rozpracované, v auguste sa bude rokovať s vlastníkmi a v septembri sa návrhy predložia vláde SR. Európska komisia bude mať tri roky na to, kým odpovie na návrh na územia biotopov. Na základe ich vyjadrení sa vypracujú vyhlášky a až potom vstúpia obmedzenia do platnosti. Jednou z najťažších úloh v tejto sfére bolo získanie komplexných celoplošných údajov. Základným zdrojom o druhoch boli databázy ŠOP SR z posledných dvoch rokov, o trávnatej vegetácii či rašeliniskách. Najväčší nedostatok sa prejavil v údajoch o lesných biotopoch. V rámci biotopov evidujeme 50 druhov rastlín, 102 druhov živočíchov a 66 biotopov, z toho 19 lesných typov (lesnatosť SR – 40 % územia ), 17 typov trávnatých (trávnaté porasty sú na 15 % územia SR), 7 typov rašelinových a 23 ostatných – skalných, vodných, brehových, kríčkovitých a podobne. Navrhované územia európskeho významu zaberajú 5572 kilometrov štvorcových, čo je

11,5 % územia

Slovenskej republiky. Počet navrhovaných území je 385, s priemernou veľkosťou 14,4 kilometra štvorcového. S vtáčími územiami sa prekrývajú na 64, 6 %. Najväčšie percento z výmery kraja zaberajú územia v Žilinskom, Prešovskom, Bratislavskom a Banskobystrickom kraji.

Eva Berčíková