Mať stabilnú makroekonomiku

Listovanie v materiáloch zo zhromaždenia Hospodárskeho klubu (NEF) zo 16. augusta 1999, ktoré sme vám v minulých dňoch priblížili, je čítaním podnetným. Najmä preto, že mnohé z problémov akoby zostali stáť na mieste a dnešná vláda a podnikateľský stav ich musia riešiť rovnako naliehavo ako v tých časoch. Predsa len čosi je iné - súčasná vláda si už nemyslí, že veľké podniky sú príťažou (ako vtedy vyslovil minister Ján Čarnogurský). Nielen o investíciách a rozvojových programoch vtedy veľmi pragmaticky vravel Slavomír Hatina. Jeho slová o potrebe vyváženosti makroekonomiky a mikroekonomiky „patinu“ isto nemajú.

„V roku 1994 prijal Slovnaft rozvojový program na roky 1994 až 2001, ktorý počíta s investíciami vo výške 900 miliónov amerických dolárov. Ku koncu roku 1998, resp. začiatkom roka 1999 sme konštatovali, že tých 900 miliónov sme už investovali. Výsledkom toho je fakt, že v súčasnosti nabieha do prevádzky jeden z najmodernejších závodov na spracovanie ropy v Európe. Samozrejme, že efekty z neho budú zrejmé až koncom tohto, prípadne začiatkom budúceho roka. Celá produkcia, ktorá sa vyrobí v tomto novom závode, je určená na export. Tento rozvojový projekt sme zabezpečovali na 50 % z vlastných a na 50 % z vonkajších zdrojov.

Prečo z vonkajších zdrojov? To nám vyčítajú niektorí insitní ekonómi. Vraj prečo sme nepočítali, že v roku 1998 či 1999 nastane hĺbkový prepad v ekonomike SR a že dôjde k prudkej devalvácii koruny? Samozrejme, keby sme mali krištáľovú vešteckú guľu, tak by sme to boli zistili. Ale my sme počítali, že po rokoch 1993 a 1994 nastane konkrétna stabilizácia ekonomiky a o päť rokov budeme mať postupne o pár percent lepší rast HDP, ako majú v EÚ. A že takto nejakým spôsobom o tridsať rokov možno dobehneme v životnej úrovni EÚ. Čo tým chcem povedať? Preto sme si požičiavali zvonka, lebo keby sme o pôžičky požiadali slovenské bankové konzorciá, ostatní, strední a malí podnikatelia, by sa ťažko dostali k zdrojom. To znamená, že sme išli tou ťažšou cestou, keď sme bez vládnej garancie zabezpečili úvery vo výške 450 miliónov dolárov.

Je to malý alebo veľký kus práce? V spomenutom novom závode, v ktorom je zhmotnených 23 miliárd investovaných korún, to znamenalo, že sa na projekte počas dvoch rokov zúčastnilo tritisíc slovenských robotníkov, okrem toho slovenskí podnikatelia, dodávatelia. Žiaľ, nie všetko sa dalo zabezpečiť z domácich zdrojov, pretože ide o najmodernejšie technológie a na Slovensku sa mnohé z nich nevyrábajú.

A teraz, v čom je náš problém. Spočíva v tom, že sa doslova rozsypala makroekonomika, nie naša podniková mikroekonomika. Pritom makroekonomika nás výrazne ovplyvňuje tým, že od septembra minulého roka sa uvoľnil kurz slovenskej koruny. Teraz netvrdím, že problém je v NBS. Ja ho vidím v makroekonomike. Až 30-percentná devalvácia bude mať vplyv nielen na nás, ale aj na celú republiku. Na všetkých, ktorí majú zahraničné úvery. Nehovoriac o tom, že v porovnaní s 1. 1. 1997 ide až o 50-percentnú devalváciu. Pokiaľ neudržíme stabilitu makroekonomického prostredia, nemôže byť zdravý strom v chorom lese. Toľko na margo konštatovania Jána Čarnogurského o tom, že veľké podniky sú skôr príťažou ekonomiky.“

(r)