Priemysel nie je laboratórium

Dokedy budeme skúšať naše podniky a ľudí, koľko sú ešte schopní uniesť

Neboli to zamestnávatelia, ktorí dovolili zahltiť slovenský trh napríklad obnoseným textilom, čo položilo na lopatky slovenský odevný priemysel. Neboli to oni, ktorí povolili dovážať k nám nekvalitnú, ba až zdraviu škodlivú obuv z Ázie, čo má tiež neblahý vplyv na toto odvetvie u nás. Malý obchodník aj z týchto dôvodov nie je schopný zaplatiť svojej zamestnankyni napríklad osemtisíckorunovú mzdu. Minimálna pláca, o výške ktorej sa v pondelok tripartita opäť nedohodla, je však tiež otázkou oživenia ekonomiky, vytvorenia lepších podmienok pre malých a stredných podnikateľov a nie o tom len donekonečna hovoriť. Preto Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ), ktorú na rokovaní Rady hospodárskej a sociálnej dohody zastupuje viceprezident AZZZ Jozef Kollár, už dlhý čas zdôrazňuje, že tripartita by sa mala venovať najmä zásadným problémom rozbehnutia ekonomiky, čo by reálne znížilo nezamestnanosť na Slovensku a napokon aj zmenšilo počet pracovníkov odkázaných na minimálnu mzdu. „Toto sú problémy a žiadame, aby sa o nich rokovalo. Predkladáme ich aj na rokovanie iných orgánov. Odporúčame vláde, aby spracovala národohospodársku stratégiu a nie aby každú chvíľu hovorila raz o tom a inokedy o inom. Musí to byť

trvalé, nemenné,

stabilné. Od tohto sa treba odraziť, toto je naše stanovisko,“ zdôrazňuje J. Kollár. Zároveň upozorňuje, že za súčasného stavu ekonomiky zvýšiť minimálnu mzdu čo len na 45 % úrovne priemernej, je z hľadiska živnostníkov, niektorých oblastí poľnohospodárstva atď. v súčasnosti veľmi zložité. O ťažiskových témach ekonomiky žiada AZZZ rokovať na tripartite už dlhší čas. Preto sme sa spýtali predsedu tripartity, ministra hospodárstva Roberta Nemcsicsa, prečo sa tento orgán takýmto témam vyhýba a nerokuje o nich. „Mám opačný pocit, nie je to tak. Dohodli sme sa na formulovaní základných téz, ktoré by tripartita mala prerokovať. Týka sa to aj samotného materiálu, ktorý by mal mať názov Hospodárska politika. Tento materiál je v štádiu prípravy, pracujeme na ňom v koordinácii s AZZZ. Predložíme ho do tripartity v momente, keď bude v príslušnej podobe. Predpokladáme, že sa tak stane začiatkom septembra. Rovnako tak budeme predkladať ďalšie dôležité, a to aj legislatívne normy, ktoré sa týkajú

priamych dôsledkov

na podnikateľské prostredie. Mám na mysli zákon o energetike, novelu zákona o regulácii sieťových odvetví. To sú zákony, o ktorých budeme v tripartite rokovať už v auguste.“ R. Nemcsics pripomenul, že podľa dohody formulovanie základných zámerov a stratégie národohospodárskej politiky bolo v máji a september je termín prvého prerokovania uvedeného materiálu v tripartite. Tento termín považuje za „veľmi expresný“, veď dvanásť rokov sa na Slovensku hovorí o potrebe vypracovať takúto stratégiu a nebolo rezortu, ktorý by sa toho ujal. „Chcem povedať, že národohospodárska stratégia a hospodárska politika

nie je výsadou

ministerstva hospodárstva. Podujali sme sa na koordinačnú úlohu. Je to vec celej vlády, všetkých rezortov, lebo všetci zo svojho hľadiska vstupujú do formulovania základných téz a postojov v takto spracovanej koncepcii. Bude okolo toho veľká diskusia nielen na tripartite, ale aj vo vláde, lebo chceme, aby to bol materiál zásadný. Bude určovať limity na správanie sa i ďalších vlád na obdobie piatich, výhľadovo možno desiatich rokov. Je problematické si myslieť, že nebude podliehať zmenám, pretože okolité prostredie nám v priebehu desiatich rokov pripraví nejedno prekvapenie,“ konštatuje R. Nemcsics.

J. Kollár k tomu dodáva, že vypracovania národohospodárskej stratégie a politiky sa zamestnávatelia domáhajú preto, lebo to úzko súvisí so zamestnanosťou a životnou úrovňou obyvateľstva. „Nie je možné robiť podnikom to, čo sa robilo v rokoch 1999, 2000, keď

prišli balíčky

ekonomických opatrení na sanovanie štátneho rozpočtu a podnikom neostali prostriedky na rozvoj. My nemôžeme urobiť v podnikoch to, čo sa stalo teraz, keď sa zvýšili spotrebné dane napríklad na palivá len preto, že sa nenapĺňa príjmová stránka rozpočtu. Nemôžeme povedať našim odberateľom a zákazníkom: páni, zvyšujeme vám ceny. Ak sa bude v takýchto krokoch pokračovať, bude čoraz menej prostriedkov na vytváranie pracovných miest, menej financií na sanovanie sociálnych potrieb obyvateľstva. Preto sa domáhame, aby sme mohli o týchto veciach rokovať, aby sa nerobili.“ J. Kollár upozorňuje, že vstupom Slovenska do Európskej únie bude naša krajina potrebovať okolo 200 miliárd korún na ekologické akcie. „Kto má tých dvesto miliárd vytvoriť? Musí to urobiť priemysel, a tí, ktorí vytvárajú zdroje, lebo si nemôžeme donekonečna požičiavať. Ak nám budú všetko z podnikov brať, ak budeme stále sanovať štátny rozpočet len preto, že sa niekto pomýli pri jeho zostavovaní alebo budeme

zvyšovať mzdy,

ktoré nie sú kryté produktivitou, tak sa vytvorí menej pracovných miest.“ Viceprezident AZZZ bol nedávno na valnom zhromaždení Európskej rady chemického priemyslu v Nemecku, kde účastníci konštatovali, že priemysel nie je laboratórium. „Prezidentom tejto rady tam bolo jasne povedané: Páni politici, priemysel nie je laboratórium, tu nemôžete skúšať. My tvoríme zdroje a plníme štátny rozpočet. Ak budete na nás skúšať, dopadneme ako pokusné zvieratá. Potrebujeme stabilné prostredie,“ tlmočil J. Kollár jeho slová, ktoré sú aktuálne aj v realite na Slovensku.

Vladimír Turanský