Hospodársky denník
USD36,906 Sk
EUR41,704 Sk
CHF26,869 Sk
CZK1,309 Sk
  Streda  16.Júla 2003

Chirac ako liberál

Francúzsky prezident bráni svoje reformy

Podľa niektorých dejepiscov je vraj dobytie Bastily iba veľký omyl, keďže obrancovia pevnosti sa 14. júla 1789 sami vzdali demonštrujúcemu davu, nič to však nemení na tom, že tento mýtus, silno zakorenený v histórii Francúzska (a Európy) zostáva aj naďalej štátnym sviatkom Francúzskej republiky. Aj tohto roku sa konala veľká paráda so slávnostnou vojenskou prehliadkou na Champs Elysées. Práve tu sa vlani istý mladík pokúsil karabínou zastreliť prezidenta Jacquesa Chiraca, aj preto tohoročné oslavy boli v znamení silných bezpečnostných opatrení. Tohoročnou zaujímavosťou bolo, že velením vojenskej prehliadky bol poverený nemecký generál Holger Kammerhoff, ináč veliteľ Európskych zborov. Otvorený signál, že Francúzsko je európske a skrytý signál, že Eurocorps, zárodok budúcej európskej obrany, majú svoje opodstatnenie popri NATO. Všetko má svoju symboliku.

Kým štát oficiálne oslavoval, mnohí občania využili tento deň na protesty. Či už umelci, ktorým sa nepáči reforma ich systému sociálnej ochrany alebo antiglobalisti protestujúci proti génovo manipulovaným organizmom. Vládli aj obavy, že sa násilne môžu prejaviť korzickí separatisti, stále nespokojní so štatútom svojho ostrova.

No štátny sviatok je predovšetkým príležitosťou na veľkolepé vyhlásenia. Prezident Chirac mal dosť priestoru na vyjadrenie svojich názorov pre médiá. Na rôzne témy. V zahraničnej politike nie je optimistom, pokiaľ ide o situáciu na Blízkom východe. Tvrdí, že situácia je tam netolerovateľná, akceptuje, že sa USA aktívne zúčastňujú na riešení krízy, ale vraj v tejto pozícii nesmú zostať jediní. Došlo aj na problémy EÚ, kde Chirac bránil farby Francúzska, keď sa vyslovil za väčšie uvoľnenie Paktu stability a v tomto zmysle adresoval výzvu ministrom krajín EÚ. O eurosporoch, akými sú nemecko-talianske slovné prestrelky, radšej takticky pomlčal. A parížsky vládny kabinet počas osláv naznačil aj ďalšiu dimenziu svojej zahraničnej politiky, keď v rámci uplatnenia najnovších direktív EÚ po vlne represií na Kube pozval na oslavy štátneho sviatku aj kubánskych disidentov.

Francúzov pravdaže zaujímalo, čo sa bude diať u nich doma. Chirac obhajoval svoje reformy, hlavne dôchodkovú, ale zdôraznil potrebu dialógu najmä s učiteľmi a vyhlásil, že sa francúzska spoločnosť a ekonomika musia prispôsobiť novej situácii. Chirac tak ukázal, že nechce ustúpiť tlaku ulice a zmierniť tempo reforiem. V rámci ním spomínanej adaptácie je podľa neho dôležitý dialóg a nájdenie spoločného stanoviska, lebo vo Francúzsku je kultúra stretov stále aktuálna. Prezident vyzdvihol prácu vlády v oblasti potláčania kriminality a vyjadril aj želanie, aby kabinet pokračoval v okysličovaní ekonomiky aj tým, že sa bude pokračovať v znižovaní daňového zaťaženia. Denník Le Figaro zdôraznil, že prejav prezidenta sa viac podobal na liberálneho politika a odlišoval sa od zvyčajných Chiracových prejavov.

(jnk)

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.