NIE TAK ATRAKTÍVNE

Na rozdiel od mnohých iných svetových regiónov má oblasť strednej, východnej a juhovýchodnej Európy za sebou z hľadiska prílevu priamych zahraničných investícií (PZI) výnimočne úspešný rok. Výsledkom výrazne silnejúceho záujmu zahraničných investorov o tieto krajiny sa odrazil v 14-percentnom vzostupe PZI v minulom roku, keď dosiahli rekordnú úroveň 32,76 mld. USD.

Podľa štúdií Viedenského inštitútu pre medzinárodné hospodárske porovnania (WIIW) však nastane v priebehu tohto roka v tomto pozitívnom vývoji obrat, a objem PZI do tranzitívnych ekonomík by mal klesnúť na 29,1 mld. USD. V pozadí zostupu bude výrazne nižšia privatizačná aktivita, ako aj uzatváranie prevádzok v niektorých továrňach. Pri stagnácii na európskych komoditných trhoch upriamujú investori svoju pozornosť viac na sektor služieb. Určovať trend tohto vývoja v regióne budú opäť predovšetkým krajiny strednej Európy.

Viac ako 60 % z PZI do transformujúcej sa časti Európy pripadá na krajiny Vyšehradskej štvorky vrátane Slovinska. PZI v tejto skupine dosiahli v roku 2002 objem 20,04, čo znamenalo v porovnaní s predchádzajúcim rokom až 25-percentný nárast. V rebríčku príjemcov jednoznačne vedie Česká republika, ktorej objem 9,3 mld. USD presahuje akumulovaný príjem investícií plynúcich na Slovensko (4 mld. USD), Poľska (4 mld. USD) a Maďarska (858 mil. USD). V prepočte PZI na jedného obyvateľa predstihlo ČR (913 USD) iba o chlp Slovinsko (935 USD). Slovensko uzatvorilo najlepšiu trojku s objemom 746 USD na hlavu.

Podľa očakávaní viedenského inštitútu však prílev to tejto päťky v klesne v tomto roku o 5,3 mld. USD, teda ešte pod úroveň z roku 2001. Za týmto zvratom by mal stáť predovšetkým vývoj na Slovensku a u našich západných susedov. Enormný záujem investorov z predchádzajúceho obdobia vyplýval v týchto prípadoch predovšetkým z prebiehajúcej privatizácie, pričom v tomto roku sa tu žiadne významné privatizačné akcie nechystajú. Prílev PZI tak klesne v ČR na 6 mld. USD, zatiaľ čo Slovensko očakáva investície v objeme 2 mld. Sk. Naopak, po veľmi slabých výsledkoch by sa malo dočkať obratu Maďarsko. Od nášho južného suseda investori v poslednom čase skôr odvracali tvár a presúvali svoje toky ďalej na východ. Dôvodom bol prudký vzostup výrobných nákladov ako priamy dôsledok rastu miezd až o 49 %, ale aj vývoj maďarskej meny a kontroverzná menová politika. Ich opätovný záujem však zrejme vyvolá pripravovaný predaj bánk v štátnom vlastníctve.

Rok 2003 by mohol byť z tohto hľadiska zlomom pre krajiny juhovýchodnej Európy, ktoré vďaka žalostným podmienkam doteraz nepredstavovali atraktívne miesto pre umiestnenie zahraničných investícií. Výrazný krok vpred môže predstavovať podpísanie Dohody o investíciách, v ktorej sa krajiny tohto regiónu zaviazali k trvalému zlepšovaniu prostredia pre podnikateľské aktivity zahraničných subjektov. Rumunsko, Bulharsko, Albánsko a štáty bývalej Juhoslávie by sa tak mali dočkať investícií v objeme 4,5 mld. USD, teda o 1 mld. USD viac ako v roku 2002.

Ľubica Martauzová