Úvery o čosi prístupnejšie

Máme notárske centrálne registre, ktoré sú vzorom pre Európu

Poskytnúť dnes úver je jednoduchšie ako predtým, pretože banky majú väčšiu istotu, že si vedia zabezpečiť svoje právo, čo je pre nás veľmi dôležité, povedala Regina Ovesny-Straka, predsedníčka predstavenstva a generálna riaditeľka Slovenskej sporiteľne, a. s., keď vysvetľovala, prečo táto banka prispela sponzorsky Notárskej komore SR na vytvorenie centrálneho registra záložných práv. Ten funguje spolu s ďalšími piatimi verejne prístupnými registrami na internetovej stránke notárskej komory www.notar.sk a využívajú ho najmä bankári. „Je to veľmi transparentné, je jasné, v prospech koho je majetok založený, je to vynikajúca vec,“ povedala ďalej. Okrem peňazí sa Slovenská sporiteľňa podieľala na založení tohto registra aj spoluprácou, právne oddelenie banky prispelo svojimi poznatkami, skúsenosťami a pripomienkami. Na vytvorenie Notárskych centrálnych registrov (CIS = Centrálny informačný systém), ktoré sú v rámci Európy jedinečné (čosi podobné, no v menšom rozsahu majú vybudované v susednom Maďarsku) si Notárska komora zobrala úver vo výške 45 mil. Sk, okrem toho finančne zabezpečuje prevádzku, servis, rozvoj systému, mzdy príslušným pracovníkom. Aj 280 notárskych úradov, ktoré zo zákona musia byť účastníkmi systému, investovalo do kvalitného hardvérového, softvérového vybavenia a do ISDN linky. Vybudovať elektronickú databázu uložil notárskej komore zákon, ak však investovali do kvality, bolo to dobrovoľné rozhodnutie členov komory. Prezident Notárskej komory SR Štefan Kutenič tvrdí, že investície notárom prinášajú skvalitnenie a urýchlenie ich práce. CIS je funkčný

24 hodín denne

a 7 dní v týždni, nahliadnutie doň je bezplatné. „Systém je schopný kedykoľvek prijímať zadávané informácie,“ zdôraznil Š. Kutenič, „napokon notár má povinnosť kedykoľvek vyhovieť klientovi a vykonať notársky úkon aj mimo pracovného času a cez víkend, ak ho o to požiada a je to neodkladné.“ V septembri minulého roka začali s dvoma registrami - interným pre potreby svojich členov a s registrom určených právnických osôb príslušných poberať 1 % dane. Slúži potrebám daňových úradov a daňovníkov. Od tohto roka spustili ďalších päť: závety, osvedčené podpisy, notárske zápisnice, záložné právo a dobrovoľné dražby. Ide o jednotné registre pre celú republiku a všetkých notárov. V prípade osvedčených podpisov a notárskych zápisníc centrálny register okamžite prideľuje poradové číslo a znemožňuje dodatočnú zmenu alebo vpisovanie. „Oba tieto registre považujeme za významný príspevok k znemožneniu falšovania notárskych zápisníc a osvedčených podpisov,“ hovorí Š. Kutenič. Umožňujú totiž verejnosti verifikáciu,

či naozaj došlo

k spísaniu príslušnej zápisnice, čiže k osvedčeniu podpisu. Do centrálneho registra závetov preniesli všetky nevyhlásené závety, ktoré sa k 1. januáru 2003 nachádzali v úschove a evidencii súdov a pripisujú sa doň ďalšie. Centralizáciou evidencie sa vylúčila možnosť, že by sa mohol niektorý závet neobjaviť. To sa niekedy stávalo, keď ho občan uložil na okresnom súde príslušného podľa miesta bydliska a neskôr sa presťahoval. Keď zomrel, nemuselo sa prísť na to, že spísal testament. Už spomínaný register záložných práv má výrazne napomôcť oživenie podnikateľských aktivít. Tým, že zlepšuje postavenie veriteľa, zlepšuje zároveň aj prístup podnikateľskej sféry k zdrojom. Do 30. júna v ňom bolo 7536 registrácií, keď doň zapísali aj záložné práva staršieho dáta. Výhodou je, že v prípade, ak majú na tú istú vec záložné právo viacerí, je celkom jasné, v akom poradí sa musia uspokojiť. V tomto registri sa neevidujú záložné práva k nehnuteľnostiam (to je úloha katastra), cenným papierom, lodiam a lietadlám či podielom v obchodných spoločnostiach. Regina Ovesny-Straka na otázku Hd, o koľko sa od 1. januára zvýšil objem poskytnutých úverov Slovenskej sporiteľne malým a stredným podnikateľom, nechcela uviesť presné ani približné číslo, pretože na zvýšení sa podieľajú

aj iné faktory,

nielen zavedenie registra záložných práv. „Banka neposkytne úver, keď si nie je istá, že podnikateľ je bonitný,“ vysvetľovala ďalej. „Bolo by neseriózne poskytnúť mu úver, ak si nie sme istí, že aj on to dostane naspäť. Banka je zabezpečená, má svojich 100 percent, ale podnikateľ príde o všetko,“ pripomína. Najmenej je zatiaľ využívaný register dobrovoľných dražieb, doteraz doň vykonali iba 71 zápisov. To však zrejme súvisí s tým, že ide o nový, ešte nevžitý inštitút, ktorý je ďalšou formou záložného práva či iných práv. „Nepochybne príde čas, že si verejnosť bude listovať v tomto registri a zisťovať, kde aká dražba prebieha, aké sú tam predmety, aké ceny a termín,“ myslí si prezident notárskej komory.

Zuzana Krútka