Opustiť neperspektívne výroby

Konkurencieschopnosť je nielen našou osudovou kategóriou

Ekonomická univerzita v Bratislave pripravila v uplynulých dňoch 3. medzinárodnú vedeckú konferenciu Slovensko v medzinárodnom obchode a podnikaní v roku 2003. Významní domáci aj zahraniční odborníci veľmi konkrétne načierali do boľavých a zložitých problémov slovenskej ekonomiky, najmä z pohľadu nášho vstupu do Európskej únie. Analyzovali nielen náš vstup, ale tiež pôsobenie v tomto zoskupení. O niektorých aktuálnych otázkach sme hovorili s prof. Ing. Petrom Balážom, z Ekonomickej univerzity.

Veľa a neraz aj neodborne sa hovorí o našom vstupe do EÚ, ale prakticky sa minimálne hovorí o tom, čo budeme musieť v novom prostredí robiť, aby sme sa efektívne rozvíjali.

- Musím hneď na úvod upozorniť, že charakter strategických rozhodnutí, súvisiacich s našim vstupom do EÚ, nie je možné vnímať len v nadväznosti na ekonomické záujmy. V celom predstupovom procese by malo ísť predovšetkým o dlhodobé zabezpečenie medzinárodného postavenia a bezpečnosti SR a následne o zásadnú kultiváciu sociálneho a trhového prostredia, ktorá by mala v konečnom dôsledku priniesť potrebnú mieru konkurenčnej výkonnosti celej národnej ekonomiky. Na dosiahnutie tohto cieľa nám však samotné členstvo nepomôže. Jeho najúčinnejším katalyzátorom sú a budú len

zásadné zmeny

vo fungovaní nášho hospodárstva, opierajúce sa predovšetkým o hlbokú vnútornú reštrukturalizáciu a progresívnu hospodársku stratégiu rozvoja celej ekonomiky.

Tento relatívne jednoduchý záver však prináša pre slovenskú ekonomiku nepochybne ďalšie výzvy.

- Pokiaľ slovenská ekonomika produkuje a vyváža prevažne primárne produkty, ktoré boli úspešne presadzované pomocou lacnej energie a pracovnej sily, v povstupovej fáze takýmito očividnými prednosťami už disponovať nebude. O úspešnosti nových programov s vyššou mierou pridanej hodnoty, bude rozhodovať predovšetkým intenzita vonkajšieho spotrebiteľského dopytu. Vonkajšie podnety musia byť pritom spätne flexibilne absorbované a v súlade s nimi by sa mala pružne prispôsobovať a opätovne ovplyvňovať i produkcia nových výrobkov. Výsledky doterajšieho vývoja slovenskej ekonomiky potvrdzujú, že doterajšie strategické manévre súvisiace s celkovou transformáciou našej ekonomiky sa opierali predovšetkým o využívanie rôznych tlmiacich tradičných ochranárskych rezíduí, prevažne cenového charakteru. Prvá etapa transformácie nepriniesla v tejto oblasti pozitívne posuny, pretože priebežne neprichádza k presadzovaniu prorastovej hospodárskej politiky a dopady makroekonomických rozhodnutí neboli a nie sú priebežne konfrontované so skutočným smerovaním globalizovanej svetovej ekonomiky.

Odborníci tvrdia, že približne 36 percent nášho exportu zabezpečujú odvetvia, ktoré sa nachádzajú v pásme štruktúrnych problémov, konkurovať cenou je schopných ďalších 29 percent vývozu spracovateľského priemyslu.

- Napriek tomu, že ide o výstupy z tých výrob, ktoré zásadne ovplyvňujú vývoj celej obchodnej bilancie, ich vplyv sa prejavuje predovšetkým v dôsledku vysokej dovoznej náročnosti exportovanej produkcie len v relatívne nízkych devízových efektoch vývozu. Je potrebné taktiež poukázať na niektoré

vecné motivácie,

pre ktoré členské krajiny EÚ podporujú vstup ďalších krajín do tohto spoločenstva. Viditeľne dokumentujú predovšetkým snahu o to, aby aj touto cestou nielenže získali nové perspektívne trhy, ale aj zvýšili vlastnú konkurencieschopnosť. Aj z tohto dôvodu sa veľmi pozorne zvažuje, či rozšírenie zoskupenia bude takéto efekty, a v ktorých oblastiach, skutočne aj prinášať.

Najzásadnejšou výzvou vstupu do spoločnosti rozvinutých trhových ekonomík, bude zrejme otázka našej vlastnej konkurencieschopnosti. Jej nedostatočná východisková úroveň môže pre našich nepripravených producentov znamenať až zánik.

- Základnou a veľmi významnou prioritou bude predovšetkým schopnosť ekonomiky dosahovať trvalo rýchlejší ekonomický rast. Výsledky analýz však dokazujú, že v tejto oblasti zatiaľ takéto procesy neprebiehajú. Slovenská ekonomika sa doteraz vyznačuje predimenzovaným nevýkonným priemyslom s neperspektívnou výrobnou štruktúrou, ktorá bola pôvodne budovaná pre východné trhy bez ohľadu na efektívnostné a iné výkonnostné parametre. Dostatočné motivácie k vnútornej reštrukturalizácii slovenského priemyslu nevytvoril ani doterajší privatizačný proces. Nemožno však očakávať, že obdobné ambície majú a budú aj mať na Slovensku zahraniční investori, ktorí doteraz prirodzene využívajú existujúce komparatívne výhody nášho ekonomického priestoru. Tie sa opierajú predovšetkým o lacnú, manuálne zručnú

pracovnú silu,

prípadne o prebratú zastaranú výrobnú základňu a z týchto dôvodov vlastne „ukotvujú“ doterajší charakter našej ekonomiky.

Podniková sféra pri vstupe do EÚ optimisticky predpokladá, že ak sa jej už dnes darí úspešne sa etablovať na európskych trhoch, tak je to známkou jej trvalej konkurenčnej schopnosti.

- Naše firmy zatiaľ neberú do úvahy, že pokiaľ pre jej udržanie absorbovali výhody plynúce externým kooperantom z asociačnej dohody, tak dňom vstupu sa jej platnosť končí. Následne budú musieť prispôsobiť svoju produkciu požiadavkám, ktoré sú v tejto komunite chápané ako obvyklé. To bude samozrejme znamenať prudký rast dodatočných nákladov. Ak pospájame tieto myšlienky do jedného reťazca, k akému záveru mažeme prísť?

- Musím zdôrazniť, že základným nástrojom na vytváranie podmienok a presadzovanie konkurencieschopnosti národnej ekonomiky je a zostane jej hospodárska politika. Tá bude musieť byť vo veľmi krátkom období novokoncipovaná, a to tak, aby v sebe zosúladila novú integračnú, ekonomickú i spoločensko-politickú realitu s našimi rozvojovými zámermi i možnosťami. Pokiaľ budeme hovoriť o potrebe zabezpečiť konkurenčnú výkonnosť ekonomiky ako doslova osudovú kategóriu pre budúcnosť celej krajiny na jeden dva roky, môžeme sa ešte spoliehať na implantáciu existujúcich komparatívnych výhod využívaných pri produkcii slovenských firiem a podnikov. Pokiaľ o nej budeme hovoriť v horizonte jednej, dvoch či viacerých dekád, budeme sa musieť spoliehať na dlhodobé hospodárske stratégie vytvárajúce potrebný operačný priestor pre permanentný rast konkurenčnej výkonnosti celej ekonomiky. Akokoľvek sa to dnes zdá iluzórne, bude v tomto procese stále dominantnejšiu úlohu hrať konkurencieschopnosť nielen ekonomiky a jej výstupov ako celku, ale aj jej jednotlivých súčastí. Či a do akej miery tieto procesy SR zvládne a do akej miery si zoberie ponaučenie zo svojich rozhodnutí, ale aj

chýb a omylov,

zostáva otvorenou otázkou. Jednou zo správnych reakcií na ňu by mali byť precizované, odpolitizované a záujmu celej našej spoločnosti podriadené strategické rozhodnutia a konkrétne kroky na ich presadenie. Vo vysokej „hre“ do ktorej sa dnes dostávame, sa neskúsenosť, alibizmus, omyly či ľahkomyseľné podceňovanie zásadných ďalekosiahlych strategických rozhodnutí a ich pomalé presadzovanie rozhodne nevyplácajú. Od nich však závisí nielen naša osobná budúcnosť, ale do značnej miery aj budúce osudy celej európskej integračnej komunity.

Jozef Kunik