KEĎ JE RIZIKO STRATY

Vláda SR uznesením z decembra 2000 k „zámeru budovania priemyselného parku Záhorie“ uložila ministrovi životného prostredia v spolupráci s viacerými ďalšími rezortmi a predsedom správnej rady Slovenského pozemkového fondu zabezpečiť štúdiu pre umiestnenie priemyselných parkov do vybraných regiónov. Ministerstvo životného prostredia aj za pomoci samosprávnych krajov, krajských a okresných úradov pripravilo takýto dokument ako zámer rozvojového programu na podporu prílevu zahraničných investícií. Na základe environmentálneho vyhodnotenia sa na Slovensku celkovo navrhuje možnosť vybudovať priemyselné parky v 66 lokalitách. Z toho v Bratislavskom kraji 5, Trnavskom 6, Prešovskom 7, Nitrianskom, Trenčianskom a Žilinskom po 8, Banskobystrickom 12 a v Košickom kraji 13. Zároveň sa štúdia zaoberá aj stavom tzv. hnedých plôch, ktoré sú, alebo v minulosti boli využívané na priemyselnú výrobu. Prehľad o aktuálnom stave využívania hnedých plôch umožnil odporučiť možnosť umiestnenia priemyselných parkov nie iba na nových, „zelených“ plochách, ale aj na tradičných. Priemyselný park je podľa zákona „územie, na ktorom sa sústreďuje priemyselná činnosť (výroba), alebo služby najmenej dvoch podnikateľov a ktoré je na tento účel ustanovené územným

plánom obce,

alebo územným plánom zóny“. Priemyselný park zriaďuje obec. Takéto územie musí byť vybavené základnou technickou infraštruktúrou (voda, plyn, elektrická energia, doprava, telekomunikačné siete, kanalizácia a pod.), musí byť majetkovo vyrovnané a zbavené starej záťaže. Od budovania priemyselných parkov sa očakáva, že rozvojovo podporia najmä ekonomicky slabšie regióny. Preto je potrebné ich podporovať v tých sídlach, ktoré majú na výstavbu najlepšie podmienky, dobré životné prostredie, primerané možnosti na bývanie a civilizačnú úroveň infraštruktúry. Neuspokojivý stav v jednotlivých regiónoch je odrazom dlhodobého neriešenia systémového prostredia, v ktorom sa rozvíja regionálna ekonomika. Predstava, že pre ňu stačí, keď hospodárska politika vytvára iba všeobecné systémové prostredie a ostatné je vecou podnikateľského prostredia a orgánov na regionálnej a lokálnej úrovni, sa ukázala ako neproduktívna. V rámci hospodárskej politiky sa často hovorí o rozvoji regiónov, avšak rozvoj a využitie ich potenciálu zostalo v úzadí. Výsledkom je málo dynamická a nevyhovujúca hospodárska štruktúra regiónov, nedostatok kapitálu na ich rozvoj a tým i nedostatočné využitie ich potenciálu. Obce často nie sú schopné bez spoluúčasti štátu z finančného hľadiska samostatne realizovať výstavbu priemyselných zón. Sociálno-ekonomická charakteristika Slovenska poukazuje na

dve protichodné

tendencie. Na jednej strane stoja regióny a mestské aglomerácie s rozvinutou infraštruktúrou, s priaznivejším demografickým vývojom a výrazným ekonomickým potenciálom, na druhej sú to regióny s prekonanou monoštruktúrou výroby v etape depresie, zhoršujúcou sa demografickou štruktúrou a bez potrebnej úrovne infraštruktúry. V jednotlivých krajinách boli pre tieto typy zvláštnych hospodárskych zón vytvárané zo strany štátu i obcí a regiónov preferenčné podmienky. U nás však absentuje základný koncepčný dokument na realizáciu programu výstavby priemyselných parkov. Na základe toho vyplynuli zo štúdie nasledujúce odporúčania. Štát musí vytvoriť rámcové podmienky na realizáciu programu budovania priemyselných parkov vrátane vstupu zahraničných podnikateľov či kapitálu. Nemusí sa vždy podieľať na zakladaní priemyselných parkov priamo, formou podpory na ich zriaďovanie, ale i nepriamo, vytvorením vhodných podmienok. Medzi najdôležitejšie však patrí vypracovanie novely zákona č. 193/2001 Z. z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov a o doplnení zákona NR SR č. 180/2001 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom tak, aby sa pri podpore hospodárskych zón jednoznačne uprednostňovalo poskytovanie podpory na odstránenie

starých záťaží

pred podporovaním záberov poľnohospodárskej pôdy. Zvážiť treba aj vypracovanie nového komplexného zákona o priemyselných parkoch, posúdiť možnosť podpory aj pre iné subjekty, ako sú napríklad združenia obcí, kraje, rozvojové spoločnosti a pod. Obce vo väčšine prípadov nemajú potrebných 30 percent prostriedkov na spolufinancovanie priemyselných zón. Z tohto dôvodu sa nemôžu mnohé žiadosti odporučiť. Na tieto účely by bolo potrebné využiť aj prostriedky z fondov EÚ v podobe grantov v problémových regiónoch. Pri nedostatku financií na zriaďovanie priemyselných parkov by významnejšiu úlohu mal zohrávať štát ponúknutím atraktívneho a konkurencieschopného balíka investičných stimulov diferencovaných podľa stupňa zaostalosti regiónu. Riziko straty vynaložených prostriedkov je malé, keďže investičné stimuly získa investor vtedy, keď uskutoční investíciu a dosiahne dopredu stanovené parametre.

Vláda na podporu priemyselných parkov v tomto roku vyčlenila iba 180 mil. Sk, z ktorých sa má podpory dostať iba trom. Rozpočet na budúci rok ráta pre parky so 150 mil. Sk.

Vladimír Turanský

Celková budúca rozloha priemyselných parkov v SR 5 000 ha

Najväčší park - Záhorie 855 ha

Kechnec (Košický kraj) 400 ha

Nitra - Dražovce, Mlynárce, Zobor 231 ha

V prvej, vyhľadávacej etape bolo spracovateľovi štúdie predložených až 529 dotazníkov od potenciálnych záujemcov o lokalizáciu priemyselných parkov na ich katastrálnom území. To svedčí o značnom záujme obcí o zriadenie priemyselných parkov.