Dlhá je cesta k euromene

Čakajú budúcich kandidátov na vstup do EMÚ menové otrasy?

Ako studená sprcha zapôsobili na kandidátske krajiny slová európskeho komisára pre menové otázky Pedra Solbesa, ktorý pred viac ako mesiacom budúcim adeptom na prijatie eura odkázal, že pred samotnou výmenou mien budú musieť plniť prísnejšie kritériá, ako sa pôvodne očakávalo. Ohlasy, najmä od predstaviteľov poľskej centrálnej banky, boli také silné, že Pedro Solbes o pár dni na to význam svojich viet poopravil. Situácia sa však aj napriek tomu vôbec nevyjasnila. Trochu svetla sa do tohto problému pokúsil v pondelok vniesť guvernér francúzskej centrálnej banky a budúci šéf ECB Jean-Claude Trichet. Ani po jeho vyjadreniach však kandidáti nevedia, na čom vlastne sú.

Reč je o európskom mechanizme výmenných kurzov (ERM-2), ktorý získal svoju podobu po podpise Maastrichtskej zmluvy začiatkom 90. rokov. Podľa ERM-2 krajiny snažiace sa prijať euro musia pred samotnou zámenou mien vstúpiť do výmenného mechanizmu a zotrvať v ňom minimálne 2 roky. Jedinou podmienkou v tomto „medzistupni“ je udržanie kurzu danej meny oproti euru v určitom pásme. A práve zo stanovením pásma je najväčší problém.

Doteraz si aj odborná verejnosť myslela, že pásmo pre ERM-2 je 15 % okolo centrálnej hodnoty. Túto podmienku sa chystali časom splniť všetky kandidátske krajiny. Neistotu do tejto problematiky vnieslo práve vyjadrenie Pedra Solbesa. „Nové členské krajiny EÚ, ktoré vstúpia do mechanizmu výmenného kurzu ERM-2, budú posudzované v rámci pripravenosti na prijatie jednotnej meny v užšom pásme 2,25 %,“ povedal koncom mája v Prahe a dodal, že toto pásmo nie je pre Európu ničím novým.

Európsky výmenný mechanizmus sa pri podpise Maastrichtskej zmluvy naozaj viazal na užšie pásmo 2,25 %. Po útoku na taliansku líru a britskú libru v roku 1993 museli niektoré meny opustiť mechanizmus výmenných kurzov. Naspäť sa vrátili až po rozšírení fluktuačného pásma na 15 % oboma smermi. Takto mohli byť európske meny lepšie chránené proti ďalším menovým otrasom. Do ERM-2 vstupovali niektoré krajiny s užším fluktuačným pásmom a niektoré krajiny zo širším fluktuačným pásmom.

Po prvých Solbesových vyjadreniach niektorí ekonómi upozorňovali, že v prípade vstupu mien kandidátskych krajín do ERM-2 s užším pásmom je pravdepodobnosť menových otrasov veľmi vysoká. Podľa niektorých už tohtoročný útok špekulatívneho kapitálu na maďarský forint je dostatočným dôkazom dosahov príliš úzkeho nadviazania na euro. Maďarská centrálna banka sa pokúša o čo najskoršie prijatie eura, a preto už dnes udržiava forint v pásme 15 %. Od začiatku roka však už musela dvakrát výrazne zasiahnuť, najprv proti prudkému posilňovaniu forintu a neskôr proti jeho oslabovaniu. Česká centrálna banka aj preto v pondelok vláde odporučila, aby sa neponáhľala so vstupom do ERM-2 a určité obdobie od vstupu do EÚ zostala mimo mechanizmu výmenných kurzov.

Nakoniec po prudkom ohlase Solbes v júni význam svojich slov pozmenil, keď užšie pásmo už nechápe ako povinnosť, ale iba ako odporúčanie. Na pôde poľskej centrálnej banky sa svetlo do tejto problematiky pokúsil vniesť aj guvernér francúzskej centrálnej banky Jean-Claude Trichet. Aj keď sa nezmienil o žiadnych číslach, je zrejmé, že uprednostňuje prísnejšie posudzovanie kandidátskych krajín. „Posudzovať ich budeme podľa toho, či udržia (kurz meny) blízko parity alebo nie,“ uviedol v pondelok budúci šéf ECB, ktorého krajina sa, mimochodom, v ten istý deň pokúšala zmierniť „prísne“ pravidlá Paktu stability a hospodárskeho rastu.

Marcel Laznia