Kritická správa

Máme viac problémov ako iní

Slovensko je na čerpanie eurofondov pripravené menej ako ostatné vstupujúce krajiny. Potvrdili to včera v Bruseli komisári pre rozšírenie a regionálnu politiku Günter Verheugen a Michel Barnier. Podľa Barniera síce žiadna z desiatich krajín nie je zatiaľ na čerpanie miliónov eur úplne pripravená, ale v prípade SR a Lotyšska je komisia viac znepokojená. „Potvrdzujem, že pri dvoch krajinách - Slovensku a Lotyšsku - je znepokojenie väčšie ako pri ostatných. Tieto dve krajiny pokročili menej ako ostatné,“ povedal. „Inými slovami: Slovensko potrebuje o niečo väčšie povzbudenie ako ostatní,“ dodal Verheugen. Komisári včera zverejnili správu, ktorá podrobne hodnotí pripravenosť desiatich vstupujúcich krajín na čerpanie peňazí zo štrukturálnych fondov a z Kohézneho fondu určených na podporu zaostalých regiónov. Správa je veľmi kritická voči všetkým štátom a vyčíta im celý rad problémov, ktoré musia naliehavo riešiť. Ide najmä o administratívne kapacity a zlaďovanie legislatívy. „Všetci preukázali odhodlanie byť pripravení, ale času je málo. Neexistuje priestor už na žiadne oneskorenia,“ zdôraznil Verheugen. Varoval, že ak noví členovia EÚ nebudú včas pripravení, nedostanú z eurofondov všetky peniaze, ktoré im patria.

Zo správy vyplýva, že najhoršie hodnotenie sa ušlo Slovensku. Pri každej inej krajine komisia v záveroch a odporúčaniach najskôr uznáva dosiahnutý pokrok a až následne upozorňuje na problémy, ktoré treba ešte odstrániť. V prípade SR sa však závery začínajú konštatovaním, že „ostáva vyvinúť ešte ďalšie enormné úsilie“, aby mohla byť príprava na eurofondy úspešne dokončená pred vstupom do EÚ.

LEGISLATÍVNY RÁMEC: Vo viacerých oblastiach je preberanie legislatívy EÚ do národného práva vážne oneskorené. Existujúca legislatíva v oblasti verejného obstarávania nie je v súlade s EÚ. Novela príslušného zákona má vstúpiť do platnosti 1. januára 2004, ak sa tak nestane, môže to ohroziť nárok na čerpanie fondov už od začiatku budúceho roka. Nie je dostatok informácií o legislatíve v oblasti životného prostredia. EK upozorňuje na riziko nedostatku zdrojov na spolufinancovanie projektov. Slovenské úrady sa odmietavo stavajú k možnosti pôžičiek od Európskej investičnej banky (EIB), pretože tie sa započítavajú do vládneho dlhu, ktorý chce vláda znižovať.

INŠTITUCIONÁLNY RÁMEC: SR síce ustanovilo riadiace i sprostredkovateľské orgány (ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja a ministerstvá zodpovedné za implementáciu jednotlivých operačných programov), ich funkcie a kompetencie však opísalo len formálne a nie je preto jasné, ako to bude vyzerať v praxi. Koordinácia medzi ministerstvami je v praxi veľmi slabá. Nie je celkom vyjasnená štruktúra sprostredkovateľských orgánov ani rozdelenie zodpovednosti medzi ne a riadiace orgány. Nejasné sú priebežné kontroly čerpania peňazí. Skutočnosť, že audit plánuje riadiaci orgán, je podľa EK neprijateľná - audit by mala pripravovať príslušná audítorská služba, funkčne nezávislá od riadiaceho orgánu.

ADMINISTRATÍVNE KAPACITY: Počet personálu v rámci jednotlivých orgánov kolíše. EK víta navyšovanie personálu v priebehu tohto roka. Komisia vyjadruje obavy, že mnoho ľudí, ktorí sú prijatí a vyškolení, vzápätí odchádza za lepšími platmi do súkromného sektora.

PROGRAMOVACIE KAPACITY, FINANČNÝ MANAŽMENT: Všetky príslušné dokumenty už komisia schválila, hoci dva operačné programy boli najskôr odmietnuté. Niektoré regióny či mimovládne organizácie sa sťažovali, že nemali dosť informácií a dostatočne sa s nimi nekonzultovalo. V oblasti monitoringu EK upozorňuje, že nie sú vypracované monitorovacie ukazovatele pre jednotlivé programy. SR chce plne funkčný monitorovací systém dokončiť do 30. apríla 2004, komisia však žiada urýchlenie jeho prípravy. Systém finančných tokov (platieb) ešte nebol odskúšaný v praxi.

PRÍPRAVA PROJEKTOV: Príprave projektov by mala byť venovaná naliehavá pozornosť. EK má pochybnosti, či novozriadené regionálne rozvojové agentúry budú mať dostatočne kvalifikované kapacity v tejto oblasti. Za relatívne pokročilú označila komisia prípravu projektov pre Kohézny fond, ktorý je určený na väčšie projekty v oblasti infraštruktúry či životného prostredia.

Na základe skúseností z predvstupových programov PHARE a SAPARD komisia očakáva problémy pri realizácii projektov. EK vyslovuje obavy, že slovenské úrady predkladajú návrhy v sektoroch, ktoré nemusia byť schopné čerpať peniaze z eurofondov.

(TASR)