Paralelné pokusy o integráciu

Rusko obnovuje vplyv zblížením s partnermi

Chaotické pokusy o ekonomickú a perspektívne aj politickú integráciu v postsovietskom Spoločenstve nezávislých štátov (SNŠ) slúžia najmä veľmocenským záujmom Ruska o obnovu pozícií oslabených po rozpade ZSSR pri absencii priorít v podobe vnútorného reálneho rozvoja trhovej ekonomiky a demokratizácie autoritárskych politických systémov v 12 krajinách eurázijského zoskupenia. Dohodu o vzniku zóny voľného obchodu medzi členmi SNŠ podpísali už v roku 1994, no dosiaľ nemá pre mnohé bariéry očakávaný vplyv na rozvoj obchodu. Neefektívne snahy o ekonomické a politické zblíženie na území s 280 miliónmi obyvateľovi prebiehajú paralelne na viacerých úrovniach s rôznym obsadením a obsahom. Vzhľadom na negatívne skúsenosti z realizácie podobných aktivít by krajiny SNŠ najúčinnejšie podporili voľnú obchodnú výmenu, keby sa zamerali na rýchle prijatie do Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ako sa to už podarilo Moldavsku, Gruzínsku, Arménsku a Kirgizsku a kde najbližšie k členstvu je Ukrajina a Kazachstan.

SNŠ poslúžilo na prekonanie obdobia po krachu sovietskeho impéria, okrem rečníckeho klubu však neprinieslo efekt. Najďalej sa dostal napriek rozporom proces formovania zväzového štátu Ruska a Bieloruska, kde sa od júla ruský rubeľ už môže používať v bezhotovostnom platobnom styku. Kurz bieloruského rubľa má byť od roku 2004 tesne priviazaný k silnejšej ruskej mene, ktorá sa má 1. 1. 2005 stať jediným platidlom oboch štátov. Obe strany pripravili do prijatia spoločnej ústavy návrh prechodného ústavného aktu (má byť schválený v referendách) o vzniku Najvyššej štátnej rady, parlamentu, vlády a súdu zväzového štátu. Do dolnej komory parlamentu by malo byť volených 75 poslancov z Ruska a 28 z Bieloruska, v hornej komore má byť delegovaných po 36 zástupcov oboch parlamentov.

Rusko netají zámer dosiahnuť aj s inými krajinami SNŠ čo najširšiu ekonomickú integráciu s koordináciou rokovaní o vstupe do WTO, so spoločnou daňovou a colnou politikou, s jednotnými tarifami v obchode a preprave energetických surovín, voľným pohybom osôb a kapitálu až po zriadenie spoločnej meny. Mohol by ňou byť najskôr ruský rubeľ alebo menej pravdepodobne úplne nové platidlo, čo je otázka vzdialenej a nejasnej budúcnosti. Do roku 2005 sa plánuje vznik spoločného colného priestoru s neskorším prechodom k jednej mene v Eurázijskom ekonomickom spoločenstve(EurAzES), nástupcovi pôvodného Colného zväzu. Popri Rusku a Bielorusku sú jeho členmi aj Kazachstan, Kirgizsko a Tadžikistan, štatút pozorovateľa má Ukrajina, Moldavsko a Arménsko.

Najnovším otáznym pokusom o oživenie SNŠ je plán vzniku jednotného ekonomického priestoru na princípoch WTO medzi Ruskom, Bieloruskom, Ukrajinou a Kazachstanom. Skupina na vysokej úrovni zložená z vicepremiérov a odborníkov na piatich zasadaniach za štyri mesiace po iniciatíve svojich prezidentov pripravila návrhy príslušných dokumentov, ktoré majú byť podpísané na septembrovom summite SNŠ v krymskej Jalte. Ukrajina ako prvý krok navrhla moratórium na obmedzenia a výnimky v obchode štyroch krajín, zatiaľ neuvažuje o jednotnej mene ani o pripojení k Zväzu Ruska a Bieloruska, čo by definitívne spochybnilo jej oficiálny kurz na priblíženie sa k Európskej únii. Ani jej aktivity v SNŠ nie sú celkom v súlade s jej vyhláseniami o integračných cieľoch.

Martin Benko

Kyjev

-graf-

Najchudobnejšie štáty SNŠ

krajina ľudia žijúci v absolút. chudobe (1999, %) HDP v roku 2000 (rok 1990 = 100%)

Tadžikistan 68 48

Moldavsko 55 35

Kirgizsko 49 66

Arménsko 44 67

Azerbajdžan 24 55

Uzbekistan 22 95

Gruzínsko 19 29

Zdroj: Svetová banka, TASR

Graf: Hd