VEĽKÉ ŤAŽENIE MOL

„Napriek tomu, že v súčasnosti Slovnaft nemá žiadne dlhové zaťaženie, potrebuje značnú mieru flexibility pri realizácii ambicióznych investičných zámerov. Strategickým cieľom je aj naďalej rast ceny akcií. A ten je odvodený nielen od zvyšovania celkovej výkonnosti spoločnosti, ale aj od miery rozdeľovania zisku. Preto s výplatou dividend za rok 2002 MOL ako majoritný akcionár Slovnaftu neuvažuje. Prioritou sú investície do ďalšieho rozvoja a tiež snaha uspieť v tendroch na privatizáciu rafinérskych spoločnosti v Chorvátsku (INA) , Poľsku, Srbsku, ako i v susednom Česku (Unipetrol). Týmito slovami vysvetlil zástupca maďarskej ropnej a plynárenskej spoločnosti MOL a podpredseda predstavenstva a. s. Slovnaft - Zoltán Áldott, prečo májové valné zhromaždenie Slovnaftu neschválilo návrh predstavenstva spoločnosti na rozdelenie zisku a výplatu dividend. Maďarská ropná a plynárenská spoločnosť MOL vlastní v súčasnosti 70 % akcií Slovnaftu. V roku 2000 uspela v tendri na strategického investora a získala 36,2 percenta akcií a. s. Slovnaft a po predčasnom naplnení podmienok opcie získala ďalších 31,6 % akcií. Pri napĺňaní a uvádzaní smelých ambícií MOL do života, ktorých hlavným cieľom je upevniť a posilniť svoju pozíciu na rafinérskom a petrochemickom trhu v regióne, včera zaznamenala maďarská ropná a plynárenská spoločnosť MOL výrazný úspech. Stala sa víťazom tendra na predaj 25 % akcií plus jedna akcia chorvátskej rafinérskej spoločnosti INA. Za ponúkaný balík akcií ponúkla 505 miliónov USD. Obálky s ponukami na čiastočnú privatizáciu najväčšieho chorvátskeho ropného a plynárenského koncernu predložili celkovo tri spoločnosti. Okrem MOL to bola rakúska spoločnosť OMV a ruský Rosnefť. Rakúska OMV sa boja nevzdala ešte ani začiatkom týždňa, keď už najvyššia ponuka MOL nebola tajomstvom. Jednak OMV plánovala zvýšiť svoju pôvodnú ponuku zo 420 miliónov USD tak, aby tromfla MOL, a zároveň sa snažila presvedčiť, že bude pre INA lepším partnerom ako MOL. No so svojimi argumentmi nepochodila. Chorvátsky vládny kabinet, ktorý sa touto otázkou včera zaoberal, potvrdil, že 25 % akcií spoločnosti INA získal maďarský MOL. Maďarská firma tak získala záchytný bod pre rozvoj aktivít na rýchlo rastúcom balkánskom trhu. Rozhodnutie vládneho kabinetu bolo jednomyseľné, dodáva k téme ČTK. Z podmienok tendra vyplýva, že MOL musí v nasledujúcich troch rokoch zachovať terajší počet 16 000 zamestnancov chorvátskej rafinérie a investovať stovky miliónov USD do rozvoja - ťažobných projektov, expanzie maloobchodnej siete, rekonštrukcie zastaraných rafinérskych technológií a pod. INA dosiahla vlani čistý zisk 982 miliónov kún (154,1 mil. USD), čo bol oproti roku 2001, keď dosiahla zisk 358 miliónov kún, výrazný nárast.

Pripomeňme, že najväčším akcionárom MOL je maďarský štát. Vlastní 24 percent akcií MOL. Pred niekoľkými dňami však rozhodol, že ešte tento rok v dvoch fázach odpredá 10 až 13 % akcií. Druhým najväčších akcionárom MOL (10 % akcií) sú slovenské spoločnosti Slovintegra a Slovbena. Tie ich - okrem prostriedkov v hotovosti - získali za predaj svojho 31,6-percentného podielu v a. s. Slovnaft. Už vtedy predstavitelia MOL zdôraznili, že spojenectvo s MOL otvorí pre Slovnaft trhy, ktoré síce existovali aj doteraz, ale mu neprinášali rast. Ich slová spred pol roka sa vstupom do INA začínajú napĺňať ešte viditeľnejšie ako dosiaľ. Partnerstvo MOL s INA vytvorí unikátnu alianciu integrovaných spoločností vrátane slovenského Slovnaftu a maďarskej TVK. Skupina týchto koncernov by sa tak stala v rámci strednej a východnej Európy vedúcou v danej oblasti s 1200 čerpacími stanicami v 9 krajinách. No ani po víťazstve v tendri na privatizáciu INA zrejme MOL neupustí od zámeru uchádzať sa v tendroch v Poľsku a najmä v Česku. Toto tvrdenie podporuje i skutočnosť, že koncom júna získal 5-ročný opakovaný úver vo výške 600 miliónov eur na všeobecné účely. Získala ho od konzorcia medzinárodných bánk a podľa agentúrnych správ je súčasťou finančného balíka v plánovanej výške 750 miliónov eur, ktorý by mali spoločnosti MOL poskytnúť ešte počas leta. Ide o najväčší bankový úver v histórii, aký získala maďarská spoločnosť. Zároveň je najväčším nezabezpečeným úverom, ktorý smeruje do energetického sektora v strednej a vo východnej Európe.

Z informácií, ktoré sa nám podarilo získať, vyplýva, že do tendra na privatizáciu českého Unipetrolu pôjde MOL spoločne so Slovnaftom. V boji o 63-percentný podiel v Unipetrole (privatizácia spred vyše roka bola neúspešná) bude pravdepodobne patriť MOL - Slovnaft k najväčším favoritom. Vďaka vstupu MOL do Slovnaftu dosiahla slovenská rafinéria v rokoch 2001 a 2002 vôbec jedny z najlepších hospodárskych výsledkov od svojho vzniku. Kapitálová injekcia 158 mil. USD od spoločnosti MOL zo zvýšenia základného imania bola efektívne využitá na reštrukturalizáciu úverového portfólia, nadväzne sa dosiahlo zníženie objemu pôžičiek a zadlženosť Slovnaftu ku koncu minulého roka bola len 1,4 %. Navyše synergické efekty sa podpísali aj pod zvýšenú efektívnosť, čo Slovnaftu prinieslo desiatky miliónov USD. Škoda len, že tieto fakty a trendy nepochopili tí, ktorí v tendri o Transpetrol podceňovali pozíciu Slovnaftu a jeho budúcnosť na trhu.

Zdena Rabayová