Zmiernia pravidlá?

Podľa skupiny poradcov prezidenta Európskej komisie Romana Prodiho by mala Európska únia radikálne zreformovať svoju ekonomickú politiku a rozpočtové pravidlá v záujme dosiahnutia hospodárskeho rastu. Sedemčlenný výbor pod vedením belgického profesora ekonomiky Andrého Sapira si vzal na mušku predovšetkým Pakt stability a rastu, ktorý bol doposiaľ jedným z ekonomických pilierov Európskej únie.

Pakt totiž pod hrozbou pokuty zakazuje členským krajinám EÚ rozpočtový schodok vyšší ako 3 % hrubého domáceho produktu. Podľa návrhu, ktorý predložil Sapir a jeho kolegovia, by sa však k Paktu stability a rastu mali urobiť dodatky, ktoré by ho umožňovali porušiť v prípade hospodárskej recesie. Vtedy totiž chcú postihnuté štáty zvyšovať vládne výdavky, čo môže pomôcť k naštartovaniu ekonomiky. Ďalšou možnosťou je znižovanie daní, tá však tiež môže mať negatívny vplyv na deficit. „To, čo vravíme je, že si potrebujeme ešte viac ako predtým určiť rast za prioritu číslo jedna,“ povedal Sapir.

Výbor, ktorý zriadil v polovici minulého roku Romano Prodi, sa vyslovil za zmenu definície „výnimočnej situácie“, čo je podľa paktu jediný prípad, keď môže členská krajina EÚ prekročiť 3-percentný deficit. Podľa správy výboru by mala „výnimočná situácia“ nastať už v prípade negatívneho ročného rastu. Doteraz musel byť pokles aspoň 2-percentný. Podobný názor prezentovali aj niektorí ekonómovia. Podľa analytika Lehman Brothers Klausa Baadera bol Pakt stability a rastu tvorený tak, aby umožňoval krajinám zvýšiť výdavky, ak príde k strmému hospodárskemu prepadu. V súčasnosti je však situácia odlišná, keďže prichádza k pomalému, avšak dlhodobému poklesu. Dôsledky pre ekonomiku sú pritom podobné.

Za zníženie dotácií

Výbor predložil aj ďalšie návrhy na podporenie hospodárskeho rastu, ktoré sa už priamo netýkajú Paktu stability a rastu. Medzi najdôležitejšie patrí reforma Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP). Podľa Sapira musí EÚ výrazne obmedziť dotácie do poľnohospodárstva, ak chce dosahovať želaný výkon ekonomiky. Ušetrené peniaze by sa mohli investovať do rozvoja v krajinách kandidujúcich na vstup do EÚ.

To by mohlo naraziť na odpor predovšetkým vo Francúzsku, ktoré je najväčším príjemcom poľnohospodárskych subvencií. Pod tlakom zo zahraničia sa Európska únia prednedávnom dohodla na čiastočnej reforme poľnohospodárstva, avšak dohoda zahŕňa oproti pôvodnému návrhu množstvo kompromisov a podľa pozorovateľov je to len malý krok vpred. Medzi ďalšie návrhy patrí zmena spôsobu tvorby európskeho rozpočtu. K odporúčaniam sa už vyjadril aj komisár Európske únii pre ekonomické a monetárne záležitosti Pedro Solbes, ktorý sa nechal počuť, že s niektorými požiadavkami nesúhlasí.

Na rozdiel od reformy poľnohospodárstva zmiernenie pravidiel Paktu stability a rastu by Francúzsko spoločne s Nemeckom určite privítalo. Tieto krajiny totiž s najväčšou pravdepodobnosťou tento aj budúci rok prekročia 3-percentný deficit štátneho rozpočtu. V obidvoch krajinách pritom k takémuto porušeniu Paktu stability a rastu prišlo už minulý rok. „Urobím maximum, aby som sa pridržal limitov Paktu stability,“ povedal včera francúzsky minister financií Francis Mer, pričom však dodal, že to bude veľmi ťažké vzhľadom na súčasnú slabú ekonomickú situáciu.

Nižšia dôveryhodnosť

To, či sa návrhy Sapirovho výboru uvedú aj do praxe, ukáže až čas. V každom prípade, nebude to jednoduché. Každú takúto významnú zmenu musí totiž predložiť Európska komisia a jednohlasne schváliť členské všetky štáty Európskej únie. Je pritom pravdepodobné, že niektoré krajiny, ktoré nemajú až také ekonomické problémy, budú proti reforme namietať. Uvoľnenie pravidiel by totiž znížilo dôveryhodnosť Európskej únie. Zároveň pakt v súčasnosti drží jednotlivé krajiny aspoň čiastočne na uzde a chráni pred ekonomickým avanturizmom.

Michal Mušák