Zamestnávatelia ako grandi

Vláda schválila minimálnu mzdu podľa návrhu AZZZ

Od 1. októbra nebude možné zaplatiť za mesačnú prácu na plný úväzok menej ako 6080 Sk a hodinový zárobok nesmie byť nižší ako 35 korún. Rozhodla o tom vláda na svojej tohtotýždňovej schôdzi, keď schválila vyššiu sumu z dvoch predložených alternatív. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny navrhovalo najprv zvýšenie zo súčasných 5570 Sk na mesačne o 6,8 % na 5950 Sk. Odborári na zasadnutí tripartity požadovali 8100 Sk, čo by bolo 60 % priemernej mzdy, napokon však prišli s kompromisným návrhom na úrovni polovice priemerného zárobku v národnom hospodárstve, teda 6760 Sk. Schválených 6080 Sk je kompromisný návrh zamestnávateľov, ktorý ministerstvo predložilo ako druhú alternatívu. Ide o zvýšenie takmer o 9,2 %, avšak po znížení daňového a odvodového zaťaženia, ktoré by malo začať platiť od Nového roka 2004, ak parlament schváli príslušné zákony, to bude v čistom zárobku predstavovať zvýšenie o 12 %. Zároveň mierne vzrastie podiel minimálnej mzdy na tohtoročnej očakávanej priemernej mzde v hospodárstve, a to zo 41,2 % na 41,4 %. Zvýši sa tiež rozdiel medzi minimálnou mzdou a brutto sumou životného minima (4953 Sk) o 153 Sk na 1127 Sk. To by malo aj menej kvalifikovaných ľudí motivovať na hľadanie si práce. Minimálnu mzdu bude aj po jej úprave na Slovensku poberať ani nie percento zamestnancov. Týka sa to najmä odvetví s tradične nízkymi mzdami, teda textilného a odevného priemyslu, ako aj potravinárstva. Zároveň vzrastú aj sadzby minimálnych mzdových nárokov podľa Zákonníka práce, ktoré zaručujú spodnú hranicu miezd podľa stupňov náročnosti pracovných miest u tých zamestnávateľov, kde nie sú dohodnuté platové podmienky v kolektívnej zmluve.

S ohľadom na pracovníkov rozpočtovej a príspevkovej sféry by malo zvýšenie stáť štátny rozpočet tento rok maximálne 6,79 mil. Sk. Vplyv na rozpočty obcí by podľa odhadov nemal byť vyšší ako 655-tisíc Sk. V „zápase“ o výšku minimálnej mzdy treba oceniť postoj zamestnávateľov, ktorí chápu jej význam aj v kontexte so životným minimom. Ako sa bude dariť roztvárať nožnice medzi týmito dvoma sumami, tak sa bude zvyšovať stimulácia ľudí, aby sa snažili byť zamestnaní. Na druhej strane treba povedať, že snaha odborárov razantnejšie zvyšovať minimálnu mzdu by viedla k vyššej opatrnosti zo strany zamestnávateľov pri zamestnávaní ľudí, k prepúšťaniu a znižovaniu úväzkov. Zároveň by sme mohli rátať s prirodzeným zosilnením tlaku na pracovné výkony a využívanie pracovného času, teda aj so zvyšovaním produktivity, čo by bolo pozitívne. Podiel minimálnej mzdy na priemernej mzde v SR sa postupne zvyšuje. To má význam aj preto, aby sa príjmové nožnice medzi jednotlivými skupinami zamestnancov neroztvárali až príliš.

Zuzana Krútka/TASR