Boj o geotermálny potenciál

Neuveriteľne dlhá je cesta podzemného tepla k spotrebiteľovi

O využití geotermálnej energie v Košickej kotline sa hovorí už dávno, vari odkedy tam pri naftovom prieskume naďabili na horúcu vodu. Najmä však, keď v druhej polovici 90. rokov v katastri obce Svinica necelých 20 km na východ od Košíc bola vrtmi do hĺbky 3200 metrov overená teplota geotermálnej vody až do 135 stupňov Celzia pri voľnom výtoku na povrch nad 250 kubických metrov za hodinu. Tepelno-energetický potenciál tohto významného geotermálneho energetického zdroja je výpočtom ohodnotený na 1200 megawattov tepla (MWt) s predpokladom praktického ekonomického využitia tepla v rozsahu 300 MWt a prognóza je na viac ako tridsať rokov. Projekt predpokladá primárne využitie tohto druhu tepla v systéme centrálneho zásobovania teplom v košickej teplárni (TEKO), ktorá dodáva teplo asi do 60-tisíc bytov v Košiciach i ďalších objektov v meste. Dá sa ľahko predstaviť, že výhody využitia geotermálneho tepla by okrem iného spočívali v nahradení spaľovania zemného plynu a čierneho uhlia z dovozu, čo by znamenalo napríklad významné zníženie škodlivých emisií v Košiciach v rozsahu 250-tisíc ton za rok a čo je nemenej podstatné, znížila by sa cena tepla za vykurovanie, čo by zlepšilo sociálne postavenie obyvateľstva v tejto lokalite. Projekt využitia geoenergie je postavený na štyroch ťažobných strediskách v Bidovciach, Ďurkove, vo Svinici a v Olšovanoch. V prvých troch z nich sa ráta s navŕtaním dovedna 12 vrtov. Pri Svinici sú navŕtané už tri, tepelný

výkon sondy

je 17,7 MWt, zariadenie na čerpanie horúcej vody zo zeme a administratívna budova pre primárny zdroj je navrhovaná v Olšovanoch. Ešte niekoľko údajov: v apríli 2001 spracovali investičný zámer s ucelenou dokumentáciou všetkých informácií súvisiacich s problematikou, tento materiál prerokovala aj vláda SR na výjazdovom rokovaní 25. apríla 2001 v Košiciach. Investičný zámer sa dostal do súladu s územným plánom VÚC a s Národným plánom regionálneho rozvoja. Geoterm ešte v tom istom roku zabezpečil projektovú prípravu líniovej stavby na diaľkovú dodávku tepla z vrtov do TEKO, v prvej dekáde februára 2002 vydal OÚ Košice-okolie územné rozhodnutie na stavbu s nadobudnutím právoplatnosti 19. októbra uvedeného roku. V súčasnosti je ukončený projekt na stavebné povolenie líniovej stavby úseku trasy tepláreň - Opátske, termín vyžiadania povolenia je však závislý od získania finančných prostriedkov na majetkovoprávne vyrovnanie nehnuteľností, ako aj na vlastnú realizáciu a tu sa dostávame ku koreňu problémov, čiže k potrebným peniazom, ktoré zatiaľ nie sú. Projekt je rozpočtovaný zhruba do 60 mil. USD, z ktorých asi 50 % má ísť z úverov. Dosiaľ využili pomoc z PHARE vo výške asi 2 mil. eur, SPP do vrtov investoval asi 300 mil. Sk. Svetová banka vlani vytkla Slovensku pomalosť v prístupe k využívaniu projektu, najmä absenciu štátnej záruky, čo je podmienkou na začiatok toku peňazí zo Svetovej banky, EBOR a ďalších finančných inštitúcií a tým aj akcelerácie na prácach. To zrejme kompetentných zmobilizovalo, lebo v súčasnosti dopracúvajú žiadosť na získanie štátnej

záruky na pôžičku

od Svetovej banky vo výške 25 mil. eur a postúpia ju na MF SR, ďalšou možnosťou je spolufinancovanie z grantov EÚ. Touto otázkou sa nedávno zaoberali aj poslanci NR SR za Košický kraj v jeho sídle, zvažovali všetky možnosti získania zdrojov. Keďže podmienkou je mať 40 % vlastných zdrojov (k tomu sa prirátajú úroky, DPH, takže súhrn napokon vychádza na 68,6 %) a tie kraj nemá, podľa názoru poslancov sa treba obrátiť na privátne zdroje. Predpokladom ich získania je najmä jasné pomenovanie žiadateľa pomoci, ktorý však ešte nie je doriešený. Ďalšiu prekážku na ceste ku „geoúspechu“ môže znamenať odpor súčasných monopolných dodávateľov tepelnej energie do mesta. Tí sa totiž dobrovoľne svojich trhov nevzdajú, veď TEKO odmieta brať časť lacnej pary z košickej spaľovne, ktorá napokon ide do vzduchu, hoci aj teraz denne spaľuje tisícky kubíkov plynu. V druhej polovici júna valné zhromaždenie spoločnosti Geoterm schválilo zmluvu o budúcej zmluve na odber tepla medzi TEKO a ňou a teraz je na stole manažmentu teplárne. Uvidíme, aký bude jej osud. Odhliadnuc od toho bude potrebné zapracovať pravidlá využívania alternatívnych

zdrojov energie

do pripravovaných zákonov o energetike, môže to byť konkurenčnou výhodou, ktorej je málo. Nový zákon o energetike, ktorý by mal platiť od 1. januára 2004, by mal jasne definovať pomer podielu obnoviteľných zdrojov energie a ich využívanie. Ak to v tomto zákone priamo nebude, bude to musieť byť v plnohodnotnej právnej norme a musí platiť so základným zákonom. Ten je potrebný hlavne preto, aby pripravovaná privatizácia energetiky mala jasné podmienky. V súvislosti s teplárňou sa vynárajú ďalšie prekážky. Ešte stále nepatrí mestu (100 % akcií vlastní FNM), hoci z hľadiska stratégie má pre samosprávu v Košiciach väčší význam ako pre štát. Ak samospráva mesta nebude jej vlastníkom ani vtedy, keď sa budú finančné prostriedky žiadať z eurofondov, tepláreň ako subjekt bude musieť do akcie vložiť už raz spomínaných takmer 69 %, avšak v prípade žiadosti zo strany samosprávy by prefinancovanie z eurofondov mohlo byť oveľa priaznivejšie, teda menšie by boli problémy s kofinancovaním. Vtedy však nastupuje iný problém. Projekt je taký veľký, že je schopný vyčerpať všetky prostriedky na trojročné obdobie, ktoré sú určené pre sedem slovenských krajov. Preto ministerstvo hospodárstva sotva dá všetky prostriedky do jedného projektu, minimálne by protestovalo ďalších šesť krajov. Z toho dôvodu by vari bolo

treba hľadať

strategického investora na tú časť, ktorá sa týka rekonštrukcie teplárne a z prostriedkov EÚ riešiť využitie sekundáru, čiže vykurovanie skleníkov, turistický ruch, aquapark a ďalšie menšie projekty. Zo smerníc Európskeho spoločenstva vyplýva, že prostriedky musia byť investované do 24 mesiacov od udelenia grantu.

Ladislav Kulik