Nič viac, nič menej, a predsa

Komentuje Eleonóra Bujačková

Štátu na jeho výdavky chýbajú peniaze. To je základný dôvod a súčasne i nevyhnutnosť reformy verejných financií. Keď sa totiž súčasný systém príjmov a výdavkov štátu dosť razantne nezmení, dôjde o niekoľko rokov k obyčajnému krachu. Nie je málo tých, ktorí si reformu predstavujú tak, že prebieha preto, aby sa im mohlo pridať a ubrať tým druhým, ktorí profitujú a žijú si, podľa ich názoru, na ich úkor. Učitelia, lekári, železničiari čakajú vyššie platy, podnikatelia nízke dane a menšie záväzky a povinnosti voči zamestnancom. Odbory si predstavujú, že sa naraz objavia miliardy iba tým, že štát začne vyberať lepšie dane. Živnostníci volajú po výhodách pre svoj stav, inak im hrozí kolaps. Komunisti požadujú vyššie zdanenie bohatých, liberáli rovné dane pre všetkých atď., atď. Je dobré, že vláda Slovenskej republiky predložila plán reformy, ktorý stojí na zmenách daní a obmedzení sociálnych požitkov. Autori reformy však tvrdia, že síce siahne ľuďom do vreciek, ale vôbec nie tak hlboko, aby museli ísť fasovať obecný flašinet. Reforma berie ohľad na ekonomickú situáciu doma i vo svete, ktorá, úprimne povediac, nie je priveľmi optimistická.

Peniaze bez ohľadu na rôzne názory na reformu chýbajú štátu obecne a budú chýbať každej vláde. Keď sa niekde a niekomu pridajú, musia sa inde vziať. Časy vysokých platov, štedrých sociálnych dávok, podpôr podnikania sa preto skončili, nech už stojí na čele vlády ktokoľvek a z ktorejkoľvek politickej strany. Aj pokiaľ by sa podarilo nejakej lobistickej skupine reformné kroky na čas oddialiť, o to horší bude ďalší nevyhnutný rez. Skončil sa však aj čas zvyšovania daní, pretože krajiny s vysokými daňami z príjmov idú do ekonomického prepadliska a v ústrety masívnej nezamestnanosti.

V celej Európe zažívame krízu sociálneho štátu a dôchodkového systému. Problémy slovenskej ekonomiky sú rovnaké ako tie ostatné európske. Ani tam nechcú ísť ľudia do dôchodku v sedemdesiatke, rovnako chcú, aby jednotlivým profesijným skupinám rástli mzdy, ale rovnako nechcú prísť o žiadnu zo súčasných výhod, príplatkov a istôt. Ibaže na súčasný systém starostlivosti už nemáme. A rovnako tak ako nám, aj im chýba recept, ako to zariadiť, aby peniaze boli a pritom nikto neprišiel o korunu. Aby to nedopadlo na podnikateľov, ale ani na zamestnancov.

Problém komu pridať a komu ubrať nie je problém slovenský, ale celoeurópsky a celosvetový. Pokiaľ sa vládny návrh reformy zmäkčí, nemá veľký zmysel. Následný nutný radikálny rez bude drastický. Vláda jednoducho musí urobiť reformu. Štátu chýbajú a budú chýbať peniaze. Spor je o tom, komu sa čo vezme a komu sa uľaví. Ako vraví klasik, diabol je ukrytý v detailoch. Každá politická strana či zoskupenie ponúka svoju verziu reformy. Práve týmto detailom by teda občania, ktorí zatiaľ pri slovách vládna reforma zatínajú päsť, mali venovať pozornosť.