Za každým prešľapom niekto je

Situácia v našom poľnohospodárstve nie je taká, aká by mala byť

V slovenskej kuchyni dominuje bravčové mäso. Aj preto, že naši otcovia a dedovia, žijúci na vidieku, chovali ošípané. Niektorí jednu, dve alebo viac. Podľa toho, či bol chov len pre domácu spotrebu, alebo aj na speňaženie. Pravda, svoju úlohu zohrávalo aj krmivo. Zakáľačka bola, aj je rodinnou udalosťou. Mäsové výrobky hodnotili rodinní príslušníci, susedia i známi. O počte pozvaných na večeru rozhodovala hmotnosť ošípanej a samozrejme aj spätná pozvánka. Aj v súčasnosti v ponuke obchodov prevláda bravčovina, aj keď si slovenský konzument

zvyká na hydinu,

ktorá je v jedálnych lístkoch základom racionálnej výživy. Pre mnohých je stále hovädzie a teľacie mäso okrajovou záležitosťou, možno aj preto, že nechcú porušiť tradíciu otcov a dedov. Navyše akciové ceny sú prístupné aj menej solventným kupujúcim. Preto na jedálnych lístkoch dominuje bravčovina. Na Slovensku bolo niekoľko veľkochovov ošípaných. S počtom aj viac ako desaťtisíc ošípaných. Keď vláda po deväťdesiatom roku nerozumnými zásahmi do poľnohospodárstva naháňala vodu na mlyn začínajúcim farmárom, o osude veľkochovov bolo rozhodnuté. Pravda, aj teraz sú na Slovensku veľkochovy, ale podstatne menšie a stratové. Výnimkou medzi nimi je chov ošípaných s počtom 4000 kusov vo Vrbovej nad Váhom. Aj keď je to svetlý príklad medzi chovateľmi, predsa situácia nie je taká, aká by mala byť.

„My sa nevzdávame, chov zveľaďujeme,“ hovorí štatutárny predseda družstva Ing. Karol Brányik, „aj keď nám tzv. cenové nožnice spôsobujú starosti. Živočíšnu výrobu prispôsobujeme obhospodarovanej pôde. My totiž využívame aj ostatnú pôdu cez živočíšnu výrobu. Našim krédom je dobrá krmivová základňa. Celú poľnohospodársku produkciu, čiže aj krmivá, speňažujeme cez živočíšnu výrobu.“ Vo Vrbovej nad Váhom je živočíšna výroba základom úspechov družstva. Dojnice nie sú skúpe na mlieko. Na farme Kava, kde je ustajnených 120 z 200 dojníc, do konca júna v priemere od každej kravy nadojili

7778 litrov

mlieka, na farme Jobagy o 1200 litrov menej. Predpokladajú, že celoročná dojivosť dosiahne 8000-litrovú hranicu. Po zmene majiteľa sú v Novozámockom Mliekospole problémy a ak sa nevyriešia v prospech dodávateľov, mnohí prvovýrobcovia začnú uvažovať o zmene odberateľa.

Chov ošípaných už je taký, aký má byť pred našim vstupom do EÚ. Tvrdí to Ing. Karol Brányik, pre ktorého je chov srdcovou záležitosťou. A predsa je čo vylepšovať. „Niekto na našom trhu partizánči,“ zdôrazňuje predseda, ktorý pred niekoľkými dňami oslávil šesťdesiatku. „Dovážame zmrazené bravčové mäso s už skončenou záručnou lehotou, čo negatívne ovplyvňuje našu produkciu. Prečo nekoordinujeme naše zákony so zákonmi štátov EÚ, ktoré k nám dovážajú bravčové mäso? Po našom vstupe do EÚ zrušia sa tzv. exportné príplatky. To znamená, že tovar dovezieme, určite za výhodné ceny, ale v našich obchodoch nebudú ceny mäsa nižšie. Poľnohospodári v štátoch, ktoré sú členmi EÚ, majú prijateľnejšie podmienky, aké sa črtajú pre nás. Po našom vstupe do spoločenstva mali by sme dostávať rovnaké príplatky ako poľnohospodári v štátoch EÚ, nemali by byť rozdiely vo finančných podporách. Potom bude aj na Slovensku viac spokojných ako hromžiacich poľnohospodárov. Podľa mňa, ak sa problémy vyriešia, vstup do EÚ bude pre naše poľnohospodárstvo prínosom. Zažehnáme hrozbu, ktorá nás gniavi v chove ošípaných i vo výrobe mlieka, vyrovnajú sa doterajšie rozdiely v poľnohospodárskej, najmä však v živočíšnej výrobe.“ Predseda má ťažké srdce na súčasné

ceny za kilogram

hmotnosti ošípanej. Odberateľ družstvu platí za kilogram 40 - 42 korún, čo nie je úmerné výrobným nákladom. Kriticky sa vyslovil aj k hodnoteniu ošípaných, podľa neho nie je objektívne, ale subjektívne. Prihovára sa za kontrolnú porážku, ktorá by najobjektívnejšie ohodnotila kvalitu chovu. Chov ošípaných je v družstve dominantný. Podriaďujú mu poľnohospodársku výrobu. Ošípané denne priberajú na hmotnosti 70 dekagramov pri spotrebe 3 kg kŕmnych zmesí, ktoré si pripravujú podľa vlastných receptúr. Priemerný odstav od prasnice, chovajú ich 220, je na jednej farme 19,5 a na druhej 21,5 prasiatok. Za výsledky sa nemusia červenať, mali by si ich osvojiť aj v ďalších chovoch v okrese Komárno, i na celom Slovensku. Úspechy podmieňuje aj čistota v chovoch a okolo nich. A tá je vo Vrbovej nad Váhom príkladná. Dobré prírastky na hmotnosti, dobrý odstav prasiatok a dobrý poriadok sú jednou z ciest rentability pred vstupom do EÚ. Dobré výsledky v chovoch môžu totiž chovateľom zabezpečiť vyššie príjmy a pričiniť sa o nižšie ceny mäsa v obchodoch.

Aby sme mali o družstve ucelený obraz, pripomeňme si, že hospodári na 1200 ha, pestuje nielen obilniny, ale aj slnečnicu, na 50 ha priemyselné paradajky a na 15 ha papriku. V tomto roku prvý raz vysadili na 5 ha kapustu. Ak sa osvedčí, v pestovaní budú pokračovať. Aj Vrbovú nad Váhom postihlo sucho, ktoré sa odzrkadlilo na úrodách plodín, najmä obilnín. Podľa predsedu budú radi, ak sa na hektári urodia 3-4 tony zrna, čo je v tejto produkčnej oblasti naozaj málo. Preto už dnes hľadajú zdroje na

nákup obilia,

aby neklesla úroveň živočíšnej výroby. Ing. Karol Bránik, čerstvý šesťdesiatnik sa neobáva zo vstupu do EÚ. „Naučíme sa riešiť problémy v poľnohospodárstve tak, ako v krajinách, ktoré do EÚ vstúpili pred nami, aby sme sa čím skôr dostali na ich úroveň. Máme na to, preto strach zo vstupu je zbytočný. Určite sa staneme rovnocennými partnermi agropotravinárov v celej Európe.“

Vladimír Levický