Hospodársky denník
USD35,948 Sk
EUR41,464 Sk
CHF26,651 Sk
CZK1,313 Sk
  Streda  2.Júla 2003

Zamlčali o povodňovej vlne

Slovensko je v spore o vodné dielo na Dunaji príliš pasívne

Pri riešení sporu okolo dunajskej Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros a hľadaní spôsobov, ako naplniť verdikt súdneho dvoru v Haagu, pristúpilo Slovensko po roku 1999 na taktiku maďarskej strany, povedal nám bývalý riaditeľ investorskej organizácie Vodohospodárska výstavba Bratislava Július Binder. „Maďari predkladajú svoje návrhy a my ich nejakým spôsobom oponujeme. Nechcem povedať, že sme pristúpili na niečo, čo by bolo pre Slovensko nevýhodné, ale stratili sme iniciatívu. Odpovedáme na otázky maďarskej strany namiesto toho, aby sme ich my kládli a oni odpovedali. Keď nám pred niekoľkými rokmi dali svoje podmienky, trvalo viac ako pol roka, kým sme odpovedali. Naše stanovisko bolo nekoncepčné. Chýba niekto, kto by povedal, ako sa bude rokovať. Netreba písať litánie, to nemá význam. Rokovania boli zo slovenskej strany vedené nedôsledne, nekoncepčne a neodborne. To je môj jednoznačný názor, lebo za posledných päť rokov sa nepokročilo ani o centimeter, len naše škody nesmierne narastajú, ako aj škody na maďarskej strane.“ J. Binder pripomína, že nedávno bola na našom ministerstve zahraničných vecí konferencia o vode. Príspevok mal aj profesor Mucha, ktorý hovoril o ekológii Vodného diela Gabčíkovo. „Ekológia je jednoznačne víťazstvo vodného diela. Čo je najdôležitejšie a najobjektívnejšie, profesor opísal, ako to vlastne bolo s povodňou v roku 2002. Mám svoje materiály a príliš sa od neho nelíšim. Jednoznačne sa dá povedať, že

Vodné dielo

Gabčíkovo znížilo vtedy prietok v Budapešti o viac ako 1000 kubických metrov. Rozdiel medzi mojimi údajmi a jeho sú asi 200 kubíkov. To znamená, že v hlavnom meste Maďarska mali hladinu nižšiu asi o 60 až 70 centimetrov. Dunaj však vtedy poukázal aj na niektoré nedostatky.“ J. Binder nás upozornil, že to, čo následne povie, je pre laikov asi zložitejšie, ale jeho slová sa budeme snažiť interpretovať čo možno najzrozumiteľnejšie. Hovorí, že v oblasti spoločného úseku Dunaja pod Gabčíkovom, ktorý mal byť prehĺbený, bolo treba vybudovať tzv. prah. Ním by sa zabezpečilo, aby pri prietoku veľkej vody v starom koryte Dunaja ostali štrky na svojom pôvodnom mieste a neuvoľnili sa. Keďže toto technické opatrenie sa nerealizovalo, vytvorila sa lavína štrkov. Spôsobila, že v Gabčíkove, priamo pod elektrárňou, namiesto ani nie storočnej vody, bola

výška hladiny

na úrovni desaťtisícročnej vody. „Mám to prediskutované s odborníkmi, nie je to niečo vymyslené a vytiahnuté z rukáva. Nedoriešené prietoky veľkej vody môžu spôsobiť v budúcnosti problémy s jej prevedením. Došlo k spätnému vzdutiu od lavíny štrkov, ktorá sa vytvorila. Lavína sa spustila tým, že v starom koryte Dunaja pretekalo vtedy sedemtisíc alebo osemtisíc kubíkov vody za sekundu. V uvedenom úseku, kde sa zmenila rýchlosť, lebo bol rozšírený, sa štrk usadil a vytvoril val, ktorý spôsobil spätné vzdutie. O tom sa nehovorí.“ J. Binder tvrdí, že veľká voda nie je len o hydrológii. Je to aj zmena morfológie toku, zmena štrkov, manipulácie s vodou a pod. Priebeh veľkej vody sa dá ovplyvniť pozitívne, ale aj negatívne. Nie je to len o tom, čo stanovia hydrológovia ako povedzme storočnú vodu. Zaujímalo nás, čo je tým prahom, ktorý nebol realizovaný. Vysvetlil, že ide o technické riešenie v toku rieky podobné prehrádzke, ale so špeciálnym tvarom. Projekt tohto prahu je hotový a bol odsúhlasený. Podľa jeho názoru je vidieť, že tvorcovia koncepcie sústavy vodných diel

mysleli na všetko,

čo potvrdili aj mnohí experti. Prah by bolo nevyhnutné urobiť na zabezpečenie gabčíkovských prietokov. V prívodnom kanáli vodného diela, aby nenastalo vzdutie hladiny.

Vladimír Turanský

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.