Čierny obchod je ako myš

Zlikviduje koordinovaný postup nelegálne dovozy a predaj?

Je to ako rakovina. Pretože naša ekonomika je prerastená nelegálnym dovozom, nelegálnym predajom a s tým súvisiacou čiernou prácou, konštatoval včera pred novinármi viceprezident Zväzu obchodu SR Ludvík Posolda. Poukázal pritom aj na to, ako je možné, že aj solídni, slušní a poctiví podnikatelia po čase skĺzavajú na úroveň nepoctivých. A nelegálny predaj, neplatenie daní, deklarovanie nižšej hodnoty tovaru na preclenie, zamestnávanie ľudí bez pracovných zmlúv, to sú v skutočnosti rôzne formy krádeže. Už asi rok pôsobí na podnet Zväzu obchodu expertná komisia, v ktorej sú okrem obchodníkov predstavitelia obchodnej inšpekcie, daňových a colných orgánov, ako aj živnostenského odboru Ministerstva vnútra SR. A nedá sa povedať, že ich práca bola doteraz márna. Prehĺbila sa aj koordinácia medzi Slovenskou obchodnou inšpekciou (SOI) a Colným riaditeľstvom SR. Ako povedala ústredná riaditeľka SOI Nadežda Machútová, na základe uzavretej dohody si vymieňajú informácie, čo prispieva k vyššej efektívnosti kontrol. Prehĺbiť by sa mala aj spolupráca s daňovými orgánmi. Podľa Víta Vytřísala, vedúceho odboru Colného riaditeľstva SR, boj s nelegálnymi dovozmi sa podobá na hru na mačku a myš. „Urobíme nejaké opatrenie a oni vzápätí prídu s protiopatrením.“ Týka sa to aj situácie v nelegálnom predaji. Čo si možno pomyslieť o tom, že inšpektori SOI zistili v tomto roku na trhoviskách len 1,2 % tovarov predávaných bez nadobúdacích dokladov a v ostatnej obchodnej sieti len 0,5 %? Pritom ide o údaj zo 400 kontrol na trhoviskách a z 5346 kontrol v ostatnej obchodnej sieti, zameraných najmä na textil, odev, obuv a spotrebnú elektroniku. Z toho by vyplývalo, že ide o marginálny problém, keby neexistovali dôkazy o falšovaní týchto dokladov. Nedávno si totiž inšpektori SOI v Bratislavskom kraji v niekoľkých prípadoch všimli voľne pohodené, čisté a opečiatkované dodacie listy, ktoré v prípade potreby vypisovali a predkladali inšpektorátu. Okrem toho sú dodacie listy často neúplné, chýba na nich označenie odberateľa, číslo dokladu i bližšia špecifikácia výrobku.

Ako sme písali už koncom marca, bola nadviazaná spolupráca s colnými orgánmi Čínskej ľudovej republiky a do tejto spolupráce sa vkladajú veľké nádeje, pretože dnes je problémom overovanie pravosti nadobúdacích dokladov. Návštevu čínskych colníkov mali prijať ešte v júni, avšak vzhľadom na epidémiu SARS bola odložená a uskutoční sa začiatkom jesene. Za čiastkový úspech možno označiť to, že vlani v rámci akcie nazvanej poeticky Východ slnka, ktorá bola zameraná na nelegálne dovozy z východoázijských krajín, objavili pri domových prehliadkach originálne doklady. Z nich zistili skutočnú cenu dovezených tovarov a následne to colníkom umožnilo stanoviť referenčné hodnoty. Ide o deklarovanú colnú hodnotu prepočítanú na hmotnosť tovaru. Vďaka tomu sú v tomto roku deklarované colné hodnoty najmä odevných doplnkov, zvrchníkov, plášťov, kabátov, oblekov, nohavíc, kostýmov, šiat a spodnej bielizne v tomto roku vyššie ako v roku 2002.

Poctiví obchodníci požadujú pri zistení nedostatkov uplatniť aj sankciu vo forme odobratia živnostenského oprávnenia. To je možné a - ako potvrdila aj N. Machútová - na základe oznámenia SOI doteraz v piatich prípadoch príslušné živnostenské úrady k takémuto kroku siahli. Legislatíva je však v tomto smere dosť zložitá, zišlo by sa jednoznačnejšie stanoviť pravidlá pozastavenia či odobratia živnostenského oprávnenia. „Najviac nás trápi ochrana práv duševného vlastníctva, teda napodobeniny a falzifikáty,“ zdôverila sa N. Machútová. Všade v EÚ totiž orgán dozoru takýto tovar habe a likviduje bez náhrady. Náš zákon na ochranu spotrebiteľa to podľa nej nerieši dostatočne - považuje to „len“ za klamanie spotrebiteľa. „Máme právo zaistiť tovar mimo dosah kontrolovanej osoby,“ vysvetľuje Ing. Machútová. Keď kontrolovaný subjekt nevyhovie, jedinou možnosťou je pokuta za marenie výkonu kontroly. Najvyššia možná pokuta je pritom 50-tisíc Sk. „Zdá sa nám to dosť málo,“ hovorí ústredná riaditeľka SOI. Preto navrhujeme zvýšiť túto hranicu na 500-tisíc, a to vzhľadom na množstvo a kvalitu tovaru a zrýchleným rozkazným konaním.“ Zároveň považuje za potrebné riešiť legislatívne aj otázku zhabania a zabezpečenia likvidácie zaistených falzifikátov. V spolupráci s ministerstvom hospodárstva sa pripravuje príslušná legislatívna norma.

K téme by mali čo povedať aj zástupcovia miest a obcí, veď práve oni majú možnosť kontrolovať trhovníkov a ich tovar, vydávajú im povolenia na predaj. Dosiaľ sa však nepodarilo získať Združeniam miest a obcí pre spoluprácu v expertnej skupine. „Snažíme sa vyvolať rokovanie na najvyššej úrovni k tejto téme,“ povedal pre Hd L. Posolda. „Som presvedčený, že si budeme spoločne hľadať a aj nájdeme riešenia.“ K téme sa ešte vrátime, a to aj z hľadiska ZMOS.

Zuzana Krútka

Doterajšie výsledky kontrol SOI

Trhoviská Ostatná obch. sieť

Počet kontrol 400 5346

Nevydanie dokladu o kúpe 8,8 % 5,31 %

Predaj bez nadobúdacích dokladov 1,2 % 0,5 %

Klamanie spotrebiteľa 16 druhov 23 druhov

Zdroj: SOI

Opatrenia navrhované na riešenie problému

• legislatíva, ktorá umožní a iniciuje spoluprácu kontrolných orgánov,

• jednotný informačný systém ako databáza,

• legislatívna definícia osobitne závažného porušenia povinnosti majiteľa živnostenského oprávnenia,

• nový zákon o trhoch a trhoviskách na likvidáciu tohto „raja“ nelegálneho predaja,

• podpora všetkých opatrení (znižovanie odvodov atď.), ktoré umožnia, že sa oplatí legálne podnikať,

• zvyšovanie právneho vedomia podnikateľov,

• osveta medzi spotrebiteľmi.

Zdroj: ZO SR