Hospodársky denník
USD37,371 Sk
EUR41,893 Sk
CHF27,259 Sk
CZK1,308 Sk
  Pondelok  21.Júla 2003
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Cez cesty a žily prúdi život

Rýchla a reálna možnosť je na dosah ruky, treba chcieť

Otázku budovania diaľnic primátori a starostovia Košického kraja, ktorého sídlom je druhé najväčšie slovenské mesto, sú nútení chápať inak, než ich kolegovia na západnom konci tejto neveľkej republiky, kde je prístup potenciálnych investorov už existujúcimi kvalitnými komunikáciami v podstate vyriešený. Aby som situáciu priblížil slovami, ktoré odzneli na nedávnom stretnutí poslancov v NR SR za kraj v Košiciach, už dosť nádejných zahraničných investícií v meste a jeho okolí sa skončilo pri bode, keď investor položil modernú kvízovú otázku: a máme sa tam ako dostať? Nuž, nemáte... a bolo po investícii. Len na osvieženie pamäti si treba pripomenúť akciu Peugeot, ktorú zožal západ Slovenska, pre podobnú nevýhodu región údajne obišla ďalšia možná investícia anglickej automobilky Rover a do tretice sa asi to isté stane v prípade Hyundai, ktorý by sa rád usadil v strednej Európe. Hoci priestorov vhodných na realizáciu investícií je až-až. Niet prečo sa čudovať, keď Košice hľadajú každú

reálnu možnosť,

ako sa čím skôr a jednoduchšie dostať k vyhovujúcej dopravnej tepne, ktorá by nadobro zbavila kraj spomínaného hendikepu. Nech to nevyzerá egoisticky voči ostatným regiónom bližšie k severnému ťahu diaľnice, ktorá má spojiť východ so západom krajiny, ale najjednoduchšou a najrýchlejšou možnosťou, ako sa priblížiť k diaľnici, je pre Košice cesta smerom na juh. Vari dôležitejším z možnej obavy zapredať sa južným susedom (tento syndróm ešte stále rezonuje) je dátum vstupu Slovenska do EÚ a potom už pre nikoho nebude dôležité, či niekto pôjde do Bratislavy cez Slovensko alebo Maďarsko. A práve hľadanie možností na realizáciu komunikácie z Košíc k maďarskej hranici bolo hlavnou témou pracovného stretnutia, na ktoré pozval primátor Košíc Zdenko Trebuľa zástupcov Cestných stavieb, Inžinierskych stavieb, Útvaru hlavného architekta, Správy komunikácií Košice a Oddelenia výstavby a životného prostredia Magistrátu mesta Košice. Napriek pozvaniu sa na stretnutí nezúčastnil riaditeľ košického Investorského útvaru Slovenskej správy ciest (SSC) Jozef Uebersax, ani žiadny zástupca. Zrejme sa ich

dotkla kritika

zo strany košického primátora, ktorý už predtým niekoľkokrát (opakoval ju aj v tomto prípade) vyslovil veľkú nespokojnosť s prístupom SSC. Tá podľa neho nehľadá reálne možnosti na čo najrýchlejšie vybudovanie rýchlej cesty smerom na Miškolc, predstavujúcej napojenie východného Slovenska na európsku diaľničnú sieť cez Maďarsko. Jadrom primátorovej kritiky je, že SSC Košice neurobila nič pozitívne pre riešenie tohto životne dôležitého problému regiónu a namiesto hľadania razantného a rýchleho riešenia predkladá rezortnému ministerstvu najzložitejšie modely s neúmerne vysokými finančnými nákladmi. Na nedávnom stretnutí prezentovala SSC projekt, ktorého prípravná fáza by mala trvať päť rokov s perspektívou ukončenia stavebných prác až v roku 2011 (ku hranici necelých 20 km!). Navrhovaný variant nevyužíva existujúcu komunikáciu, ale počíta s úplne

novou cestou

a na realizáciu by bolo treba viac ako 3 mld. Sk. Ako však poznamenal generálny riaditeľ Inžinierskych stavieb Jaroslav Jarábek, takáto suma by sa do Košíc nedostala nikdy, veď aj na rozostavanú druhú etapu križovatky Prešovská - Sečovská bolo na tento rok schválených len 80 mil. Sk a priklonil sa k návrhu primátora s cieľom nájsť rýchlejšie riešenie s využitím existujúcej cesty I. triedy v rozšírenom profile a s vybudovaním obchvatov na kritických bodových uzloch v obciach. Prízvukoval, že situáciu treba riešiť rýchlo, operatívne a takými prostriedkami, aké sú. Veď podľa európskych noriem sa za dostupnú diaľnicu považuje tá, ktorá je v okruhu 100 kilometrov a tento bod je pre Košice Miškolc, preto treba dosiahnuť, aby bol dostupný po kvalitnej ceste. Nemusí to byť rýchlostná komunikácia, stačí, ak bude kvalitná. Podľa finančného riaditeľa Cestných stavieb Jána Kravčáka pri využití a rozšírení existujúcej cesty by sa príprava mohla skrátiť, pretože by odpadol

zdĺhavý proces

posudzovania a schvaľovania. K výstavbe by sa vyjadrovali len obce a majitelia pozemkov. Jediným limitujúcim faktorom môže byť výkup pozemkov. Inak čas do začatia výstavby sa dá odhadnúť na jeden až jeden a pol roka. Všetci účastníci stretnutia hovorili o nevyhnutnosti začať s výstavbou čo najskôr. Primátor Košíc naliehal na nutnosť spojiť financie, združiť sa s obcami a začať čím skôr, aby pred investormi, ktorí majú záujem podnikať v regióne, mohli nielen deklarovať, že zámery mesta i kraja sú skutočné. „Musíme dosiahnuť skvalitnenie prepravy a skrátenie prepravných časov,“ dodal Z. Trebuľa. Popri obciach okolo cesty k maďarskej hranici by sa do projektu mohol zapojiť aj priemyselný park Kechnec. Ten bude v budúcich rokoch rásť a je predpoklad, že za prácou tam budú dochádzať ľudia zo širokého okolia práve po spomínanej ceste. Z maďarskej strany je záujem o využívanie košického letiska a perspektívne aj spaľovne. To všetko môže priniesť podstatne

väčšiu záťaž

na komunikáciu medzi Košicami a maďarskou hranicou. Koncom augusta sa zainteresované subjekty stretnú na magistráte opäť. Dovtedy by mala byť hotová predštúdia rozšírenia existujúcej cesty s riešením najväčších bodových porúch, spolu s výhodami takéhoto riešenia a finančnými odhadmi, na ktorej sa budú podieľať odborníci z Cestných aj Inžinierskych stavieb, Útvaru hlavného architekta i Správy komunikácií. O iniciatíve bude informovaný aj riaditeľ košického Investorského útvaru Slovenskej správy ciest.

Ladislav Kulik

Počasie

Predpokladáme vyššiu dráždivosť počasia, ktorá podmieňuje prevládanie mierne zvýšeného výskytu bolestí hlavy zväčša migrenózneho pôvodu a dýchacích ťažkostí u pacientov s ochoreniami dýchacieho systému (napr. dýchavičnosti, prípadne astmatických záchvatov), ako aj slabo zníženej výkonnosti a koncentrácie. Predĺžený môže byť aj reakčný čas, čo môže mať za následok vyššie riziko úrazov a nehôd, preto je potrebná opatrnosť pri všetkých činnostiach, najmä v doprave. Je sklon k nervozite a podráždenosti až depresii. V poludňajších hodinách na juhu územia možnosť tepelnej záťaže.Zajtra pretrvávanie uvedených vplyvov počasia na meteosenzitívnych ľudí. (zč)n Dnes bude slnečno a veľmi teplo. Popoludní možnosť ojedinelých búrok. Najvyššia denná teplota 30 až 34, na severe miestami okolo 28 stupňov. Slabý, na západe juhovýchodný vietor 3 až 6 m/s. Teplota na horách vo výške 1500 m 21 stupňov. n V utorok bude jasno až polojasno, popoludní od západu pribúdanie oblačnosti a miestami prehánky a búrky. Najnižšia nočná teplota 20 až 16, v dolinách miestami okolo 14, najvyššia denná teplota 30 až 34, na severe miestami okolo 28 stupňov. V stredu bude polooblačno, na niektorých miestach oblačno. Miestami prehánky a búrky. Najnižšia nočná teplota 20 až 15, najvyššia denná teplota 28 až 32, v severných okresoch okolo 26 stupňov. n Slnko vyjde zajtra o 5.17 a zapadne o 20.39 hod.

Odber plynu

Na dnešný deň platí v rozvodnej sústave zemného plynu odberový stupeň č. 3.Tlak

Údaje o priemernom barometrickom tlaku v kPa za 19. 7. 2003: Bratislava 99,77, Sliač 97,80, Košice 98,78, Poprad 93,63, za 20. 7. 2003: Bratislava 100,31, Sliač 97,98, Košice 98,91, Poprad 93,72, za 21. 7. 2003: Bratislava 100,49, Sliač 98,26, Košice 98,18, Poprad 94,06.Údaje poskytuje SPP.

Amsterdampolooblačno22
Atényslnečno32
Belehradjasno28
Berlínoblačno 32 
Bratislavajasno33
Bruselpolooblačno24
Budapešťpolooblačno32
Bukurešťpolooblačno28
Frankfurtoblačno29
Helsinkioblačno26
Istanbuljasno29
Kodaňdážď24
Kyjevoblačno26
Lisabonslnečno29
Londýndážď17
Madridslnečno34
Moskvapolojasno24
Osloprehánky24
Parížjasno28
Prahapolooblačno 34
Rímpolooblačno36
Sofiapolooblačno28
Štokholmoblačno27
Varšavapolooblačno31
Viedeňjasno33
Záhrebjasno29
Ženevapolooblačno24

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.