|
|||||||||||||||||
Pondelok 21.Júla 2003 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Hrozia kobercové nálety?Astronómovia varujú. Každá šiesta planétka, ktorá môže dopadnúť na Zem, bude v skutočnosti dvojitá. Odborníci vedia, ako osamelú planétku odvrátiť od zrážky. Zabrániť kolízii s dvojicou asteroidov je však takmer nemožné. Zem sa v minulosti občas zrazila s planétkou. Kolízie vždy znamenali skazu a živé organizmy na Zemi sa s ňou museli dlho vyrovnávať. Keď je planétka alebo asteroid väčší ako jeden kilometer, tak by budúci stret so Zemou mohol mať pre terajší život na našej planéte fatálne následky. V súčasnosti sa odborníci snažia určiť, koľko planétok nás vlastne ohrozuje. Dnes poznajú dráhy asi šesťsto asteroidov. Odhaduje sa, že planétok s priemerom nad jeden kilometer je približne 900. Relatívne dobrou správou je teda skutočnosť, že o dvoch tretinách z tohto počtu vedci už vedia. Riziko stretu Zeme a niektorej z nich nie je príliš vysoké. O asteroidoch, ktorých dráhy poznáme, môžeme s istotu vyhlásiť, že nás žiadna v najbližších tisícročiach Menej dobrou správou je, že planétky sa väčšinou neobjavujú samé, ale v dvojiciach. Niekedy sú dokonca súčasťou systému asteroidov. Pri ich dopade potom hrozia doslova kobercové nálety. Je veľmi zvláštne, že sa asteroidy s nízkou hmotnosťou udržia v priestore milióny rokov pohromade - v dvojiciach, trojiciach či celých systémoch. Na Zemi, na Mesiaci i na niektorých ďalších kozmických telesách nájdeme presvedčivé dôkazy dopadov párov asteroidov blízko seba. Musíme sa zmieriť s faktom, že každá šiesta planétka, ktorá nás môže ohroziť, bude v skutočnosti dvojitá. V súčasnosti odborníci aspoň teoreticky vedia, ako osamelú planétku od zrážky so Zemou odvrátiť. Zabrániť kolízii s dvojicou asteroidov je však takmer nemožné. Vznik dvojíc planétok síce súvisí so spôsobom zrodu celej slnečnej sústavy, ale vedci zatiaľ nemajú dostatok informácií o tom, ako presne sa páry vytvárajú. Planétky bombardovali mnoho telies našej sústavy. Odborníci zistili, že najpočetnejšie sú krátery na Venuši, čo je prekvapujúce. Venuša má totiž hustú atmosféru, ktorá významne zmenšuje riziko zrážky kozmického telesa s materskou planétou. Hustá atmosféra rozbije planétky na menšie kúsky oveľa skôr, než môžu napáchať škodu na povrchu napadnutého vesmírneho telesa. Situácia ne Venuši je dôkazom, že od určitého priemeru asteroidu ho už hustá atmosféra nezachytí. Vedci sa domnievajú, že na Venušu dopadajú planétky častejšie zrejme preto, že sa nachádza v pásme s ich hojnejším výskytom. Hrozba kolízie planétok so Zemou je relatívne malá. Naša planéta je od Slnka ďalej než napríklad spomínaná Venuša. Množstvo asteroidov v jej okolí je menšie. Zdá sa teda, že nebezpečie kolízie Zeme s asteroidmi nie je veľké. Vedci napriek tomu v súčasnosti vyhlasujú, že táto hrozba pre život na Zemi existuje a je pre človeka dokonca väčšia než riziko globálneho otepľovania. Odhady následkov dopadu asteroidov možno robiť len veľmi ťažko. Vedcom by mohli pomôcť nedávno uvoľnené tajné vojenské správy, ktoré predstavujú cenný zdroj informácií. (hdc) |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |