My škrtáme, inde prioritou

Tak vyzerajú diaľnice, keď o nich nerozhodujú odborníci

V poslednom období nás vodičov na Slovensku, kompetentní doslova zaplavujú rôznymi správami. Nedávno sa začali stavať dva diaľničné úseky v Bratislave, do prevádzky sa odovzdal veľmi potrebný tunel Branisko, naplno sa buduje rýchlostný obchvat okolo Novej Bane a pred niekoľkými dňami predstavitelia Rakúskeho veľvyslanectva v SR oznámili výstavbu diaľnice, ktorá v roku 2006 spojí Viedeň s hraničnými prechodmi Bratislava - Jarovce a Kittsee atď. Takéto správy vítame, sú však aj horšie. Napríklad MDPT sa v tomto týždni rozhodlo opäť ubrať z programu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest v tomto roku, konkrétne 465 mil. Sk, a použiť ich na údržbu ciest a diaľnic. Čiže aj z toho minima berú ďalšie stovky miliónov, pretože súčasná vláda nemá záujem o rozvoj výstavby diaľnic, prípadne nemá finančne a územne pripravenú ich výstavbu. Pritom výstavba diaľnic je skutočne nielen politicky, ale aj ekonomicky lukratívna záležitosť. Preto sa v uplynulých týždňoch začalo ďalšie kolo boja kadiaľ sa majú na Slovensku rozvíjať diaľnice a rýchlostné komunikácie. Vo vláde nedávno opakovane rokovali (na podnet SMK) o aktualizovanom novom variante výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácií na Slovensku. Niektorí predstavitelia koalície neskrývali radosť, že sa im podarilo presunúť

značnú časť

prostriedkov aj na južné územie Slovenska. Odborníci napríklad aj zo Žilinskej univerzity, však tvrdia, že nový návrh nezohľadňuje dopravnú zaťaženosť vozidiel a ani frekvenciu výskytu nehodovosti na cestných komunikáciách. Podľa slov profesora tejto univerzity Jána Mikolaja, odborníci tento variant odmietajú. O čom vlastne koaličná rada rozhodla? Štát môže v najbližších rokoch vyčleniť na výstavbu diaľnice D1, tzv. severný ťah, len 60 % disponibilných zdrojov štátneho rozpočtu. Sumu vo výške 40 % z rozpočtových financií musia investovať do dvoch rýchlostných komunikácií R1 a R2 a to v smere Nitra - Zvolen 25 % a na tzv. južný ťah Rimavská Sobota - Lučenec 15 %. Z tohto variantu možno akceptovať jedine ťah na Zvolen, nakoľko tam sa už dosahuje denná dopravná vyťaženosť 15-tisíc vozidiel. Ak sa tento parameter potvrdí, je to vo vyspelých ekonomikách objektívny dôvod na výstavbu diaľnice, pričom vynaložená investícia nebude umŕtvená. Výskum z roku 2000 ukázal, že dopravná zaťaženosť na trase Banská Bystrica - Ružomberok bola 5000 vozidiel, Žilina - Martin 16 000 až 17 000 vozidiel. V súčasnosti však má Bratislava zaťaženosť 16 000 a Žilina - Martin pri výhodnom kurze národných mien SR a ČR a následnej vysokej

nákupnej horúčke

26 až 40 000 vozidiel. Aká bola metodika zostavenia tohto koaličného diaľničného variantu a čo sa skrýva za týmito číslami, nie je síce známe, ale určite nie sú splnené kritériá, bez ktorých by v západnej Európe žiadna banka nebol ochotná vôbec vstúpiť do rokovania o financovaní diaľničných projektov. Opäť ako obvykle u nás miešame politiku s odbornosťou, pričom diaľnice, podobne ako mnohé ďalšie veci by mali byť vecou čiste odbornou. Pritom na medzinárodnej konferencii ministrov dopravy Európy v Helsinkách v roku 1997 účastníci jasne rozhodli, že jeden z koridorov diaľnic pôjde aj cez Slovensko, v smere Čadca - Bratislava. Navyše o výstavbe rýchlostných komunikácií smerom na Banskú Bystricu bolo rozhodnuté už v roku 1997. Zrejme ani nejde o samotnú trasu cez Zvolen, Lučenec a Rimavskú Sobotu, ako zdôrazňuje exminister Ján Jasovský: „Ide o výstavbu diaľnice smerom na Nové Zámky, Levice a Šahy. Pritom ak si pozriete mapu, celá južná časť Slovenska sa po vstupe do EÚ

môže napojiť

aj na maďarskú diaľnicu. Pritom necelých 9 mld. Sk, ktoré vláda ročne uvoľňuje na výstavbu diaľnic u nás, to sú také malé zdroje, že sa obávam, že diaľnice u nás budú až po roku 2020.“ Iný názor než SMK na výstavbu diaľnic južným ťahom má aj poslanec Jirko Malchárek: „Vyjadrenie zástupcov SMK a P. Csákyho nie sú dosť presné a nie je to celkom pravda, že by Európska komisia zvlášť podporovala výstavbu južného ťahu diaľnice. Takú informáciu nikto z nás nemá, naopak sme viazaní dohodami na prepojenie východného Slovenska so západným, cez tzv. severnú vetvu.“

Jozef Kunik

Vplyv času na obstarávacie ceny stavebných prác (mil. Sk)

Rok Projektované zhotovenia a cenové zmeny Náklady skráteného variantu

2003 5600 8500 *)8500 *)

2004 8900 10484 20900

2005 14900 18297 20838

2006 20838 26568 26538

2007 23538 31306 27197

2008 24197 32787 29979

2009 19979 27871 27830

2010 14830 21059 28538

Zdroj: MDPT SR