Hospodársky denník
USD37,371 Sk
EUR41,893 Sk
CHF27,259 Sk
CZK1,308 Sk
  Pondelok  21.Júla 2003

Nečakajte „kuchársku“ knihu

Zákon o elektronickom obchode je hlavne o informáciách

Zákon o elektronickom obchode a úprava právnych vzťahov v rámci neho urýchli výmenu ekonomických informácií najmä o tovare a službách, rozšíri možnosti podnikania a zlepší podmienky rastu slovenskej ekonomiky v globálnej ekonomike. Návrh zákona odporučila Legislatívna rada vlády v uplynulých dňoch na ďalšie legislatívne konanie, takže možno očakávať, že na jeseň o ňom bude rokovať parlament a od 1. januára 2004 by mohol byť účinný. Podnikatelia vo všeobecnosti očakávajú, že to bude akási „kuchárka“ pre elektronické obchodovanie tak vo vzťahu „bussines to bussines“ (B2B), ako aj „bussines to consumer“ (B2C). Ako nás však informovala generálna riaditeľka sekcie obchodných vzťahov a ochrany spotrebiteľa MH SR Ing. Alexandra Valachová, elektronické obchodovanie v zmysle tohto zákona, ale aj príslušnej smernice Európskej komisie je trochu iné. „Účelom návrhu zákona o elektronickom obchode je základná úprava vzťahov, ktoré vznikajú pri poskytovaní služieb informačnej spoločnosti,“ zdôraznila. Za služby informačnej spoločnosti sa považuje celý rad služieb, ktoré využívajú elektronické informačné technológie a spočívajú v spracovaní, prenose, vo vyhľadávaní, v ukladaní alebo zhromažďovaní informácií prostredníctvom zariadení telekomunikačnej siete. Časť týchto informácií má komerčný charakter, umožňuje

priamu ponuku

tovaru a služieb, šírenie reklamy, uzatváranie zmlúv. „Preto sa tieto služby zjednodušene nazývajú elektronickým obchodom,“ vysvetlila pre Hd A. Valachová a ďalej spresnila, že návrh zákona nie je komplexnou právnou úpravou záväzkových vzťahov, ktoré vznikajú medzi ich účastníkmi počas ich spojenia prostredníctvom elektronických zariadení. Kacíri z radov prevádzkovateľov elektronického biznisu dokonca už dlho tvrdia, že osobitný zákon ani nepotrebujú, veď elektronické obchodovanie funguje aj bez osobitného zákona na tých istých princípoch a podľa tých istých zákonov ako obchodovanie v kamenných obchodoch alebo vo veľkom na základe papierových objednávok. Sčasti aj majú pravdu, lebo základná úprava týchto vzťahov podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka zostane nedotknutá. Návrh zákona však uvádza pravidlá platné na poskytovanie komerčných služieb (občan-spotrebiteľ si prostredníctvom informačných technológií - internetu objednáva tovar, čo sa dnes bežne deje). Ide o identifikáciu poskytovateľa takýchto služieb vrátane všeobecných informačných povinností a uzatvárania zmlúv prostredníctvom elektronických zariadení. Pritom ostatné

právne vzťahy

vrátane možností uplatňovania práv spotrebiteľov vyplývajúce z iných platných právnych predpisov (napríklad zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov alebo zákona č. 108/2000 Z. z. o podomovom a zásielkovom predaji vrátane príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka) ďalej platia. Čo teda vlastne rieši návrh zákona o elektronickom obchode? „V súlade so smernicou 2003/31/ES o určitých právnych aspektoch služieb informačných spoločností na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) vytvára právne predpoklady na riadne fungovanie vnútorného trhu zabezpečením voľného pohybu služieb informačnej spoločnosti,“ odpovedá A. Valachová. Vysvetľuje, že základným obsahom elektronického obchodu je komerčná komunikácia, ktorou sa rozumejú všetky informácie o tovare, službách, podnikateľovi alebo o osobe, ktorá vykonáva svoje zamestnanie alebo povolanie vrátane reklamy, ktorá je definovaná v zákone č. 147/2001 Z. z. o reklame. Charakteristickým

znakom služieb

informačnej spoločnosti je, že sa poskytujú „on-line“, bez ohľadu na hranice štátov a že možnosť ich poskytovania alebo využitia je bez obmedzenia. „Elektronické obchodovanie, teda objednávka tovaru on-line prostredníctvom informačných technológií, je len určitá malá časť elektronického obchodovania. Z hľadiska zmluvných vzťahov ju riešia už spomínané osobitné právne predpisy,“ zdôrazňuje generálna riaditeľka. „Z hľadiska návrhu zákona je nosné poskytovanie služieb informačnej spoločnosti. Informácie sú dnes rovnako tovarom, a za tie sa platí.“ Bude však prijatie tejto právnej normy dostatočné na úpravu právnych vzťahov v oblasti elektronického obchodovania alebo bude potrebné prijať v budúcnosti ďalšie zákony? „Ani na pôde Svetovej obchodnej organizácie nedošlo dosiaľ k zjednoteniu názoru na to, čo elektronický obchod vlastne je,“ prízvukuje A. Valachová. „Slovenská republika, a teda i ministerstvo hospodárstva, reaguje na medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná. Neočakávajme od návrhu zákona viac, ako dosiaľ v tejto problematike vyriešili svojou legislatívou krajiny EÚ,“ pripomína ešte. Existuje síce

vzorový návrh

zákona o e-obchode „Uncitral“, ale s ohľadom na problémové právne otázky nedošlo dosiaľ k jeho implementácii do právneho systému krajín EÚ. „V tejto oblasti stojí pred nami ešte množstvo otázok na doriešenie, a to bez ohľadu na prijatie navrhovanej právnej normy o elektronickom obchode,“ hovorí A. Valachová. Týkajú sa napríklad daňového, colného systému, prevodu financií, garancií, ochrany práv duševného vlastníctva atď. Návrh zákona o elektronickom obchode však vytvára základné legislatívne východiská vo väzbe na platné právne predpisy SR, ktoré zabezpečujú bezpečnosť elektronického obchodovania, a vytvára základ pre systémové riešenie právnych vzťahov v tejto oblasti v súlade s riešením právnych vzťahov v rámci EÚ.

Zuzana Krútka

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.