Práca ich pozitívne formuje

Záujem Rómov o prácu niekoľkonásobne prevyšuje možnosti

Nedávno sa v médiách objavila informácia o sťažnosti českých Rómov. Tí sa prostredníctvom svojich koordinátorov vyžalovali poslancovi českého parlamentu a podpredsedovi ODS Petrovi Nečasovi, ako sa ich súkmeňovci zo Slovenska stali u našich západných susedov najlacnejšou pracovnou silou, ešte lacnejšou, ako sú napríklad Ukrajinci, a ako inak, slovenskí gadžovia. Už samotná premisa, že ich svojou lacnotou pripravujú o prácu, je pozoruhodná, napriek tomu odkaz P. Nečasa pre nich, „neprajeme si, aby sem chodili“, je tak isto jasný a zrozumiteľný. Podľa odhadov žije v Česku v súčasnosti asi 20-tisíc slovenských Rómov, mnohí z nich u svojich českých príbuzných a zrejme je to aj pre nádej na sociálne dávky. Rómsky politický líder na Slovensku Ladislav Fizik, ktorý podniká v stavebníctve, vidí

príčinu odchodu

našich Rómov do ČR v tom, že doma si nemôžu nájsť prácu. Tam ich však zdierajú rovnako, ako by ich boli zdierali na Slovensku, tvrdí, lebo podľa jeho zistení Rómovia v Prahe i ďalších českých mestách vykonávajú predovšetkým najťažšie výkopové práce, „pričom zarábajú trikrát menej ako Česi a aj menej ako slovenskí gadžovia“. Na svete je to už raz tak, že nevedomí a nevzdelaní budú vždy najviac šľahaní bičom osudu, našťastie, nie je to tak všade, aspoň jeden príklad za všetky. Šancu pracovať v U. S. Steel Košice (USSK) má v súčasnosti bez dvoch päťdesiat Rómov z Veľkej Idy, obce v blízkosti fabriky, v ktorej z celkového obyvateľstva tvoria tretinu. Je to viac ako 100 % v porovnaní s tým istým obdobím minulého roka, keď USSK začali uskutočňovať projekt ich zamestnávania podľa dohody ešte medzi exprezidentom J. Goodishom a starostom obce. Keďže Rómovia ani v tomto prípade nemajú žiadnu kvalifikáciu, musia vykonávať väčšinou jednoduché činnosti, za čo sú honorovaní mesačne v priemere od 7500 do 10 000 Sk. Mzdu vypláca obecný úrad, najusilovnejším pridá aj štvrťročné odmeny. Pozoruhodné na prípade je niekoľko pozitívnych momentov. Záujem o prácu zo strany Rómov vo fabrike prevyšuje ponúkané možnosti, práca pozitívne vplýva najmä na mladších, ktorí zatiaľ nemali šancu pracovať. Viacerí, ktorí v 90. rokoch dostali možnosť vziať si odstupné a odísť ešte z VSŽ, by sa chceli vrátiť. Niektorí zo zamestnaných pomaly, ale isto začínajú meniť aj svoje životné podmienky a s väčšinou z nich sú v divíznych závodoch spokojní. Po pol roku už napríklad pracujúci Rómovia pochopili, že s peniazmi

treba hospodáriť,

mesačný príjem sa učia zadeliť, aby vystačil do nasledujúcej výplaty. Zamestnávateľ ich vedie k tomu, aby si zriadili účet v banke a aby si peniaze z bankomatu vyberali podľa reálnej potreby. Opäť teda jeden z pozitívnych príkladov, kde sa, obrazne povedané, Rómov nechceli striasť hodenou ulovenou rybou, ale dali im udicu, aby sa s ňou naučili rybu chytať. Kiež by tých príkladov bolo viac. K všeobecnej radosti by rovnako mohla prispieť aj vyše stovka rôznych mimovládnych organizácií, ktoré sa už vo svojom názve jasne identifikujú ako rómske. Po vybavení svojich kancelárií by mali nasledovať príklad USSK a míňať z grantov aj na ciele, pre ktoré vlastne boli zriadené.

Ladislav Kulik