Už na štarte sme veľa stratili

Dnes otvárame ďalšiu kapitolu návratov k myšlienkam, ktoré odzneli na zhromaždeniach Hospodárskeho klubu (NEF). Pristavili sme sa pri roku 2000, v ktorom klubová komunita diskutovala s viacerými prominentnými hosťami. Hneď „otvárací“ míting 16. februára mal vskutku reprezentatívne obsadenie. So 130-člennou komunitou sa v bratislavskom hoteli Danube stretol prezident republiky Rudolf Schuster, ktorý je čestným členom Hospodárskeho klubu (NEF). Stojí za to zaspomínať si na slova prvého muža štátu, ktorý vo svojom vystúpení akcentoval spoluzodpovednosť hospodárskych lídrov za vývoj SR. Vyslovil aj tieto myšlienky:

... Schopnosť dnešnej vlády bude obyvateľstvo merať jej krokmi a rozhodnutiami, ako dokáže vyviesť tento štát, tento národ z krízy tak, aby sa ľudia ešte zaťali a boli ochotní to všetko vydržať. Aby pochopili aj tí, čo už nemajú kde opasok uťahovať, že nemáme na výber. Vláda však na nich nesmie zabudnúť a musí v prvom rade myslieť na nich. Utiahnuť si opasok môžu tí, ktorí ešte majú kde.

... Čo by malo Slovensko a vláda urobiť? Vláda prisľúbila opatrenia, robila aj patričné kroky, niekedy pomalšie, inokedy rýchlejšie, ktoré potom musela zmeniť, ba niekedy vypukli zbytočne aféry, ktoré nemuseli byť, keby sa boli v zárodku riešili. Občas je dobré si aj priznať, že človek urobil chybu a rýchlo ju napraviť.

.... Na jednej strane oslavujeme 50 pracovných príležitostí, keď niekto príde, na druhej strane necháme pokojne 1500 miest zaniknúť len preto, že treba reštrukturalizovať pôžičku vo VÚB. Napríklad Krompachy, Snina a podobne. Pýtam sa, sme na tom tak dobre, alebo sme už na tom tak zle, že to, čo získame, hneď strácame? Tým, že chýbajú možnosti odbytu a dokonca aj keď je možnosť rozšírenia pracovných príležitostí, miesto toho, aby sme rozhodli dať im odklad v platbách, aby sme zachovali pracovné príležitosti, nedokážeme rozhodnúť v prospech výroby. Aké východisko je teda za danej situácie pre Slovensko? Nie je to také zlé, že by sme ho nevedeli nájsť. Skúsme však zapojiť odborníkov, bez ohľadu na to, či stoja na ľavej alebo pravej strane, alebo v strede, dajme im šancu, a to bez ohľadu na to, kde a v akej štruktúre boli či sú.

.... Nikdy som nevystupoval ako odborník v oblasti ekonomiky, keď, tak vždy len v tej oblasti, kde som sa cítil doma. Ale vždy som zdôrazňoval, že tento štát musí mať jasnú perspektívu a že my nemôžeme žiť z jedných volieb do druhých a zahraničie bude tŕpnuť, čo zase bude na Slovensku, ktorým smerom pôjde, ako to bude s EÚ, chcú tam vôbec, nechcú? Chcú NATO, nechcú NATO? Chcú spolupracovať so susedmi alebo nechcú?

... My máme vždy perspektívu, vždy je to najprv volebný program, a potom sa to stáva vládnym programom. To sú štyri roky a ďalej rozmýšľať nechceme, alebo sa bojíme. Teraz, keď sa hovorilo o strednodobom pláne na šesť rokov, tak sa potichu prijal a ďalej nič. Ak chcel niekto povedať, že chcem zaviesť centrálne plánovanie, nejaké päťročnice, tak sa môžem len usmiať nad tými ľuďmi, ktorí takto zmýšľajú. Pozrite sa na Nemecko, čo robia, stavajú najmodernejší priemysel, investujú do najmodernejšej techniky, od základu všetko vymieňajú. Dávajú na to ťažké miliardy, a my? My máme vládny program a keby sme sa mali spýtať, aké bude Slovensko o desať rokov, ktorým smerom pôjdeme, odpovede sa nedočkáme. Výhľad do budúcnosti by mal byť schválený aj opozíciou, tam by sme mali nájsť spoločnú reč, aby aj opozícia, keď vyhrá voľby, nemohla otočiť kormidlo o 180 stupňov.

... Slovensko musí vedieť, v ktorej jeho časti čo budeme preferovať, ako budeme narábať s poľnohospodárstvom, ako bude s priemyslom, ako bude so službami, ako bude s turizmom, s kým budeme viac spolupracovať, s kým menej. Kam sa chceme dopracovať, v ktorých pohraničných oblastiach budeme zvýhodňovať zahraničných podnikateľov atď. Musíme mať však jasno a vedieť, čo chceme. Nemôžeme predsa pozvať podnikateľov a my nie sme pripravení. Urobme slovenské mapy, podnikateľské i obchodné, kde bude každý okres, každá obec, každé mesto mať jasné, čo tam chce mať, čo ponúka zahraničnému podnikateľovi, za akých podmienok.

... Netvrdím, že to má robiť vláda, na to sú súkromní podnikatelia, ale vláda môže urýchliť, podporiť, usmerniť a môže dať impulzy. Je aj na masmédiách, aby začali vytvárať podnikateľské prostredie vhodnou propagáciou. Vyzdvihli tých malých podnikateľov, ktorí sa aj v ťažkých podmienkach presadzujú. Keď hovoríme o ekonomickej situácii, vidím veľkú chybu, že sme stredného a malého podnikateľa nechali napospas osudu. Pritom oni tvoria základ trhovej ekonomiky, venovali sme sa vlajkovým lodiam, o ktoré je bitka aj dnes a stredný a malý podnikateľ, ten nech si počká na banky, až budú lacné peniaze. Neviem však, ktorý z nich prežije a akým spôsobom prežije. A tu si myslím, že sme mohli už skôr urobiť pomocné kroky. "

(r)