BOLI BY SME LEPŠÍ

Peter Kasalovský

Som nadšený, keď sa dostanem do kontaktu s ľuďmi na správnom mieste. S tými, ktorí majú budúcnosť. Sú to tí, ktorí skôr či neskôr, a predovšetkým vďaka kvalite svojej práce, budú lepšie príjmovo, ale aj morálne oceňovaní. Svojimi zamestnávateľmi a klientmi - zákazníkmi, ba možno aj spolupracovníkmi. Nemám síce k dispozícii žiadny výskum na tvrdenie, že takých pracovníkov je čoraz viac a v nejednom ohľade citeľne lepších, s akými sa stretneme smerom na západ od našich hraníc, ale osobné poznanie z posledných troch mesiacov je také. Najmä zo služieb, ale aj z domáceho cestovného ruchu. Je to dané asi tým, že väčšina našich firiem z týchto brandží bojuje doslova o prežitie, a popravde, v poslednom roku-dvoch, ktoré sú z tohto hľadiska viac ako kruté, osobitne pre reštrikcie a poklesu kúpyschopnosti obyvateľstva, ponúka prijateľnú, ba vysokú kvalitu. Takú, že by „ňou“ v priamej konkurencii likvidovali obdobné firmy v zahraničí. Nehovoriac už o tom, že vo väčšine štátov EÚ a v iných, s puncom vyspelých, sú neporovnateľne lepšie podmienky na podnikanie v službách a domácom cestovnom ruchu. Keby tamojší živnostníci - remeselníci, malí a strední podnikatelia pôsobili v našich podmienkach, tak by boli ako kaktusy či teplomilné živočíchy implantované do arktických podmienok, a dozaista by vyhynuli.

Dalo by sa povedať s trochou zveličenia, že samospráva a ľudia chtiví nielen prežiť, ale byť aj úspešnými, vyrábajú potichučky, tvrdošijne a bez fanfár nové Slovensko. Zistíme to nielen pri letmom prejazde či krátkom zastavení sa v celom rade našich obcí a miest, nehovoriac už o Bratislave a krajských mestách. Keď by ste v nich žili aspoň týždeň-dva, tak popri známych celospoločenských problémoch či neduhoch v kontakte s ľuďmi práce, tak objavíte skrytý a fantastický svet. Vzniká bez kompromisov, a to napriek vládou hlásanému nedostatku zdrojov, o ktorom sa dá do určitej miery pochybovať, keďže zaznamenávame až prílišnú rozpočtovú rozšafnosť a trestuhodnú nehospodárnosť, a napriek takmer vytrvalo vyživovanej byrokracii spojenej s korupciou. Na jednej strane už jestvuje nová a v porovnaní s velebeným a chválenkárskym západným svetom porovnateľná, ak nie vyššia kvalita práce a morálka, a teda aj o voľačo príťažlivejšie medziľudské vzťahy. Na druhej je ten svet, ktorý ho chce obmedzovať, ba až blokovať v záujme profitu svojho a sebablízkych skupín, pritom sa neraz tvári viac ako progresívne a supertransformátorsky. Tento viditeľnejší svet by sa dal opisovať ako veľká tragikomédia cez činnosť-nečinnosť konkrétnych vyvolencov na úrovni deformátorov, ktorí sa „riadením osudu“, inak povedané, vďaka občianskej pasivite či dôverčivosti, dostali až na vrcholky politickej a výkonnej štátnej moci.

Bolo by to skvelé, keby som sa však nemýlil v názore, že celoplošne už dochádza k obratu z hľadiska myslenia našich ľudí. Akoby po trinástich rokoch nevydarenej transformácie, sprevádzanej stagnáciou a v niektorých smeroch aj poklesom priemernej kvality života, začínali mať v praktickom živote navrch tí, ktorí ponúkajú vynikajúcu kvalitu v službách a domácom cestovnom ruchu, ale aj, čo je viac ako dôležité pre našu budúcnosť, vo vzťahoch medziľudských. Prirodzene, že dôležitý je ten pomer medzi ozajstnou kvalitou - sústredením sa na to najdôležitejšie v živote, teda sebarealizáciu po všetkých stránkach, a tým, čo je pre spoločnosť a každého jednotlivca degeneračné. Na tomto mieste by som mohol vymenovať bez väčších problémov s pamäťou prinajmenej päťdesiat malých firiem a nemenej konkrétnych osôb, ktorých kvalitu, a najmä výsledky práce možno označiť za fascinujúce. Je ich nepomerne viac ako v predošlých rokoch, ale stále je nemenej opačných príkladov. A to vďaka diletantstvu, neodbornosti a kriminality ľudí na vysokých úradníckych pozíciách, ktorí zdroje daňových poplatníkov považujú za svoje. Ich pôsobenie je niekoľkokrát „drahšie“ ako tam, kde jestvuje tvrdá vnútorná a tiež verejná kontrola finančných výdavkov zo štátneho rozpočtu vrátane posudzovania ich zmysluplnosti. Aj preto, že to tak nie je, tak máme celý rad zbytočných a postupom času neriešiteľných problémov, ktoré komplikujú život väčšiny obyvateľstva.

Vidí sa mi však, že sa predsa len deje ľudský zázrak. Nepotrvá desaťročie, ale oveľa menej času prejde, ako si dnes myslíme, a dôjde vskutku na to, že tí, ktorí sa oň pričiňujú, sa začnú brániť vplyvom a pred osobami zo sveta degenerácie a následných zvráteností. Príde taký čas, že trebárs taký nákup praobyčajných stoličiek do rokovacej sály jedného bratislavského hotela za niekoľko miliónov korún či zrušenie - revokovanie rozhodnutí dvoch predchádzajúcich ministrov o vrátení niekoľko stámiliónov korún do štátneho rozpočtu (!) budú neprípustné až nemožné bez ohľadu na to, či sme alebo nie sme v rozpočtovej mizérii.

Peter Kasalovský