Echo mravnej krízy

Úvaha E. Bujačkovej

Od novembrovej revolúcie uplynulo štrnásť rokov, no súčasnosť nás čoraz viac a viac znepokojuje: je to skutočne demokracia, všetko to, čo sa deje na tuzemskej politickej scéne? A tak mnohí tápeme, nevieme si rady s politikou a správaním sa politikov vôbec. Sme aj znechutení. Ibaže v čom je problém? V tom, že naša spoločnosť nie je demokratická. Je ľahšie opraviť rozbité ulice, ale horšie je to s ľudským uvažovaním. Čím to teda dnes opäť žijeme, k čomu sa utiekame? Schopnosť hovoriť inak doma medzi svojimi blízkymi a inak v zamestnaní. Zastávať iné názory v škole, na pracovisku a iné v kruhu priateľov. Dobrý znalec, spisovateľ George Orwell, to nazýva dvojakým myslením. Táto schizofrénia paradoxne umožňuje ľuďom prežiť. Byť súčasne lojálnymi, ale s neschopnosťou systému sa nestotožniť, zachovať si vnútorný odstup.

Tragické však je, že tento princíp dvojakého myslenia je ešte aj dnes normou nášho života, ba dokonca udomácnil sa viac ako kedykoľvek predtým. Nad fatálnym rozchodom medzi slovami a činmi sa dnes už azda nikto nepozastavuje. Prečo aj? Je aj možné volať po právnom štáte a súčasne užívať peniaze od neexistujúcich sponzorov, spoločností, firiem, ale to už je poriadne obohratá pesnička. Tak, ako je obohratý fakt, že najťažšie je zmeniť správanie. Už ani nevnímame varovania, že žijeme v dobe a v kraji, kde sa ešte stále vypláca byť darebákom. Žiaľ, slovenská politická scéna je opäť divadlom, v ktorom s frázami o službe „občanom tejto krajiny“ a úsmevom jeden politik druhému vráža nôž do chrbta. Dohadovali sme sa o majetky, o posty, o moc... A popritom sme zabudli presvedčiť nielen svet, ale predovšetkým seba o našej schopnosti premeniť spoločnosť na fungujúci mechanizmus, kde platia zákony a pravidlá morálky a etiky.