ZÁKLADNÉ BODY

(Dokončenie z 22. 7.)

Mnohých zaujíma vhodnosť projektov. Bola som na niekoľkých seminároch, stretnutiach, kde diskutovali ľudia z rôznych oblastí Slovenska. Niektorí cítia krivdu, pretože vytvorili projekt (PHARE ), pracovalo na ňom mnoho odborníkov, a napriek tomu neuspeli. Čo bude kritériom vhodnosti projektu?

L. Gyurovszky: Máme vypracovaných asi 45 kritérií, na základe ktorých sa budú projekty hodnotiť. Skôr by som chcel hovoriť o základných podmienkach, aby bol projekt prijateľný na posúdenie:

1. Projekt musí byť v súlade s niektorým z opatrení daného operačného programu, musí byť v súlade s Národným rozvojovým plánom SR.

2. Žiadateľ musí byť uvedený ako typ žiadateľa v operačnom programe alebo programovom doplnku. Čiže musí žiadať ten, kto je oprávnený žiadať. Nemôže žiadať občan na výstavbu školy (trochu som to prehnal).

3. Musí byť zabezpečené kofinancovanie, tá časť, ku ktorej je možné žiadať peniaze zo Spoločenstva.

Potom tam musí byť list vlastníctva alebo dlhodobý prenájom objektu, v ktorom sa má projekt robiť. Ak ide o projekt investičnej výstavby, musí

byť v súlade

s ďalšími opatreniami a musí byť dodaný technický projekt. Bez toho nie je možné nič robiť. To sú základné predpoklady na to, aby sme mohli hovoriť o ďalšom posúdení projektu. O projektoch je všetko uverejnené na internete - www. build.gov.sk. Priebežne sa tieto informácie dopĺňajú.

Internet u nás nie je ešte dostatočne rozšírený.

L. Gyurovszky: Situácia je taká, že bude potrebné pracovať s internetom. Už teraz je najviac informácií na internete. Napriek tomu sme prijali vo vláde materiál Komunikačný akčný plán, v ktorom sa hovorí o zriadení bezplatnej telefónnej linky na získanie informácií. Bude vydaná brožúra, vysvetľujúca základné pravidlá, pravidelne bude vychádzať vestník pre štrukturálne fondy. Aj naďalej budú organizované rôzne stretnutia a semináre k tejto problematike. Stanoví sa viac ako 200 informačných miest, kde bude možné získať informácie, ako sú úradovne VÚC, miest a väčších obcí, kancelárie ZMOS, ministerstiev - u nás sú to regionálne rozvojové agentúry, ktorých je 23, a pod.

Spomínali sme spolufinancovanie projektov. Napríklad EÚ dá 70 % a 30 % si musí žiadateľ zabezpečiť. Odkiaľ? Ako?

L. Gyurovszky: Môže ísť o formu nepeňažnú, teda vkladu veci, ktorá s projektom súvisí. Môžu to byť voľné peniaze príjemcu, poprípade úver alebo zmluva o spoločnom financovaní s nejakým ďalším subjektom. Možný je aj príspevok zo štátneho rozpočtu alebo z verejného rozpočtu miest a obcí.

Väčšie množstvo peňazí je priam magnetom pre rôznych nepoctivcov. Ako sa zamedzí zneužívaniu dotácií?

L. Gyurovszky: Pravidlá na využívanie týchto peňazí sú veľmi prísne. Všetky dokumenty, ktoré súvisia s využívaním týchto peňazí, je potrebné archivovať vrátane rozhodovacieho procesu, aby bolo možné spätne kontrolovať, či rozhodnutie bolo správne. Všetky peniaze

sa musia minúť

cez veľmi prísne verejné obstarávanie. Kto bude chcieť získať peniaze, nech to je vyslovene súkromný podnik, musí zhotoviteľa nájsť vo verejnom obstarávaní. Potom ešte existuje priebežná kontrola, následná kontrola národných orgánov a orgánov komisie. Systém je veľmi prísny a veľmi ľahko kontrolovateľný, aj zložitý, lebo ide o peniaze daňových poplatníkov. Na tieto peniaze musí byť oddelené účtovníctvo. To je základný predpoklad.

Keď ste odovzdávali materiál do parlamentu na schválenie, mal asi 5000 strán. Teoreticky už máte celú problematiku EÚ viac či menej úspešne absorbovanú. Nariadenia a systémy Európskej komisie sú komplikované. Ako ich chcete čo najlepšie dostať do praxe?

L. Gyurovszky: Cez informovanosť, o tom sme hovorili, a potom cez jednoduché projekty až k zložitým. To je asi jediná možná cesta. Samozrejme, s využitím skúseností, ktoré máme z predvstupových nástrojov. Ľudia, ktorí už robili projekty v programoch PHARE, SAPARD, ISPA majú dostatok skúseností, aby zvládli projekty aj v štrukturálnych fondoch a v Kohéznom fonde. Touto cestou sa môžeme dostať do stavu, aby sme v neskoršom období mohli túto pomoc skutočne využívať pre naše potreby, podľa nášho uváženia, a nie podľa našich momentálnych schopností.

Zaujímavé by bolo priniesť príklady z Írska, Portugalska, zo štátov, ktoré boli v posledných rokoch úspešné. Sprístupníte takéto informácie?

L. Gyurovszky: Budú pripravené typové projekty ako príklad, na čo tieto peniaze zo štrukturálnych fondov a z Kohézneho fondu používali v iných krajinách. Na internete budú vzorové projekty ako príklad. Už teraz u nás pracujú experti z krajín, ktoré využívali túto pomoc, ako napríklad z Írska, Portugalska, Nemecka, Francúzska, ktorí nám vyslovene pomáhajú pri aplikovaní nových metód a pri vypracovaní dokumentov.

Vzťahy medzi miestnymi rozvojovými plánmi, krajskými, existujúcimi operačnými plánmi a Národným rozvojovým plánom SR boli dosť nejasné. Čo sa robí na ich zladenie?

L. Gyurovszky: Celý národný rozvojový plán bol spracovaný na základe princípu partnerstva, to znamená na základe pripomienok partnerov, ktorí sú zodpovední za regionálny rozvoj, poprípade môžu do toho hovoriť. Zo zákona sú to VÚC na území kraja, obce na svojom území. Títo sú zodpovední za regionálny rozvoj. Môžu byť prizvaní aj ďalší partneri. Podľa nášho ministerstva, podľa mňa, miera zainteresovanosti týchto partnerov nebola dostatočná, a to hlavne z časového dôvodu. Preto by sme to chceli napraviť v ďalšom programovacom období na rok 2007. Už na budúci rok začíname pripravovať Národný rozvojový plán na obdobie 2007 - 2013. Myslím si, že bude potrebné dosiahnuť stav, aby každý kraj a každá väčšia obec mali svoje vlastné dlhodobé plány, aby mohli byť zapojení do celého procesu pozdvihnutia obce, regiónu.

Dobre, že začínate takto v predstihu. Predsa len, v obci často vidia prioritu v niečom inom než na ministerstve. Chceli by ste na záver odkázať niečo do regiónov, ľuďom, ktorí majú záujem pracovať na projektoch?

L. Gyurovszky: Skúsenosti sú zatiaľ také, že ľudia vidia v týchto projektoch niečo veľmi vzdialené, čo nie je možné ľahko dosiahnuť. Netreba v tom vidieť nejakú veľkú vedu. Skúsenosti z predvstupových nástrojov sú také, že veľké, krásne projekty

zlyhajú na štyroch

bodoch: vlastníctvo pozemkov, stavebné povolenie, technický projekt a peniaze. Nezávisle od krasorečnenia obrovských projektov sú základnými atribútmi každého investičného projektu, tých bude väčšina. Netreba sa spoliehať len na písanie, na to, že máte dobré kontakty s nejakou agentúrou. Sú to štyri spomínané základné body, na ktorých 90 % zlyhá. Treba sa na ne sústrediť.

Danica Rísová