Únia otvorí obrovský pracovný trh

Po rozšírení EÚ si aj Slováci budú ľahšie hľadať prácu v členských krajinách

Vstup Slovenska do EÚ v máji 2004 Slovákom okrem iného prinesie aj možnosť zamestnať sa v ktorejkoľvek členskej krajine. Hoci počas prvých rokov po rozšírení budú v niektorých krajinách platiť tzv. prechodné opatrenia, pred Slovákmi sa začne otvárať obrovský pracovný trh, na ktorom budú mať rovnaké práva ako ostatní občania únie.

Jednou zo základných slobôd zaručených právom únie je slobodný pohyb osôb, ktorý zahŕňa právo žiť a pracovať v inom členskom štáte. Toto právo sa týka nielen ekonomicky aktívnych osôb a ich rodín, ale aj kategórií ako študenti, dôchodcovia a občania EÚ vo všeobecnosti. Podľa súhrnného predpisu, ktorý Európska komisia navrhla v roku 2001, má každý štátny príslušník členského štátu právo pracovať v inom členskom štáte. Pre obyvateľov Slovenska je dôležité, že pravidlá slobodného pohybu sa budú po rozšírení EÚ vzťahovať na občanov nových členských štátov len podľa prechodného obdobia.

PRECHODNÉ OBDOBIE V ČLENSKÝCH KRAJINÁCH EÚ

Krajiny EÚ, ktoré otvoria svoj pracovný trh hneď po rozšírení únie Krajiny EÚ, ktoré pravdepodobne nebudú uplatňovať celé prechodné obdobie

(max. 2 roky) Krajiny EÚ, ktoré plánujú tvrdšie chrániť domáci pracovný trh

(budú uplatňovať 7-ročné prechodné obdobie)

Švédsko

Dánsko

Írsko

Veľká Británia

Holandsko

Luxembursko Belgicko

Španielsko

Fínsko

Grécko

Taliansko

Portugalsko

Francúzsko Rakúsko

Nemecko

Prechodné opatrenia

Prechodná úprava slobodného pohybu pracovníkov v zmysle dohody medzi súčasnými a budúcimi členskými štátmi znamená, že súčasný systém, pri ktorom ľudia z budúcich členských štátov musia získať pracovné povolenie na prácu v EÚ, bude naďalej platiť ešte niekoľko rokov po vstupe. Prechodné obdobia budú fungovať systémom 2 + 3 + 2. To znamená, že počas prvých dvoch rokov po vstupe budú súčasné členské štáty prijímať pracovníkov z budúcich členských štátov podľa vnútroštátnych pravidiel, a nie podľa pravidiel spoločenstva o slobodnom pohybe.

Dva roky po pristúpení členské štáty budú musieť stanoviť systém, ktorý budú v nasledujúcom období používať. Komisia očakáva, že iba niekoľko členských štátov bude naďalej obmedzovať povolenia a že v ostatných štátoch budú môcť ľudia z budúcich členských štátov úplne slobodne pracovať. O ďalšie tri roky neskôr budú zostávajúce členské štáty opätovne vyzvané, aby úplne otvorili svoje trhy práce; iba v prípade, že môžu preukázať vážnu nerovnováhu na trhu práce alebo jej hrozbu, môžu naďalej používať systém pracovných povolení. V každom prípade po ďalších dvoch rokoch už ani jeden z členských štátov nesmie vyžadovať pracovné povolenia.

Právo na pobyt

Právo na pobyt je spojené s právom pracovať v inom členskom štáte a členské štáty musia migrujúcim pracovníkom udeliť povolenie na pobyt ako dôkaz práva na pobyt. Členským štátom nie je dovolené pred vydaním povolenia na pobyt vydávať dočasné povolenia, za ktoré sa vyberajú poplatky, pričom nesmú vyžadovať predloženie dokladov (napr. daňové priznanie, potvrdenie o zdravotnom stave, potvrdenie o mzde, účty za elektrinu atď.), keďže dokumentmi odsúhlasenými právom spoločenstva sú: identifikačný doklad alebo pas a dôkaz o zamestnaní. Právo pracovať pritom nie je podmienené získaním povolenia na pobyt.

Rovnaké podmienky

S občanom EÚ pracujúcim v inom členskom štáte sa musí zaobchádzať presne takým istým spôsobom ako s jeho kolegami, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tohto štátu, pokiaľ ide o pracovné podmienky vrátane mzdy, odbornú prípravu, prepúšťanie a opätovné začlenenie do práce. Právo na nediskrimináciu na základe štátnej príslušnosti sa vzťahuje aj na pravidlá, ktoré, ak nie sú objektívne opodstatnené a primerané ich cieľu, postihnú migrujúcich pracovníkov viac ako domácich pracovníkov, čím vzniká riziko mimoriadne závažnej nevýhody pre migrujúcich pracovníkov (označuje sa ako „nepriama diskriminácia“).

Jazykové schopnosti

Schopnosť efektívne komunikovať, je veľmi dôležitá, a preto možno pre zamestnanie vyžadovať istú úroveň jazykových znalostí, avšak všetky požiadavky na jazykové znalosti musia byť primerané a v rámci nevyhnutnosti pre konkrétne zamestnanie a nesmú sa používať ako dôvod pri odmietnutí pracovníkov z iných členských štátov. Na jednej strane môžu zamestnávatelia požadovať od uchádzača o pracovné miesto istú úroveň jazykových schopností, ale na druhej strane nemôžu požadovať len špecifickú kvalifikáciu ako dôkaz.

Uznávanie kvalifikácie

Migrujúci pracovníci môžu mať problémy pri využití svojej vnútroštátnej odbornej kvalifikácie v iných členských štátoch, a preto sa zaviedol systém vzájomného uznávania odborných kvalifikácií a diplomov. Štátnemu príslušníkovi členského štátu, ktorý je plne kvalifikovaný na výkon regulovaného povolania v jednom členskom štáte, možno túto jeho odbornú kvalifikáciu uznať v inom členskom štáte. Avšak ak je odborná príprava alebo oblasť činnosti príslušného povolania podstatne iná v hostiteľskom členskom štáte, môže sa od žiadateľa požadovať absolvovanie adaptačného obdobia alebo zloženie testu odborných schopností, pričom si jednu z týchto dvoch možností v zásade volí migrujúci pracovník.

Vzájomné uznávanie je automatické pre odborné činnosti remeselníkov, obchodníkov a farmárov, ktorí ukončili príslušnú dĺžku odbornej praxe v domácom členskom štáte. Vzájomné uznávanie je automatické aj pre povolanie lekár, zubný lekár, sestra zodpovedná za všeobecnú zdravotnú starostlivosť, pôrodná asistentka, veterinárny lekár, farmaceut, architekt a čiastočne aj právnik. Pre iné povolania nie je uznávanie automatické. V takomto prípade musí hostiteľský štát rozhodnúť v rámci troch až štyroch mesiacov po podaní vyplnenej žiadosti o uznanie; rozhodnutie musí byť zdôvodnené a možno sa voči nemu odvolať. (Podrobnejšie informácie získate na adrese http://www.europa.eu.int.)

Patrik Zoltvány

Amrop Jenewein Group