Širší záber Zákonníka práce

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Zmenila novela pôsobnosť Zákonníka práce?

- Zákonník práce v ustanovení § 1 naďalej upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti so zamestnávaním fyzických osôb (zamestnancov) právnickými alebo fyzickými osobami (zamestnávateľmi) a kolektívne pracovnoprávne vzťahy (v ich prípade má Zákonník práce subsidiárnu - podpornú pôsobnosť). Pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy (pracovného pomeru) alebo dohody o práci mimo pracovného pomeru (od 1. 7. 2003 - dohody o vykonaní práce a dohody o brigádnickej práci študentov), pokiaľ tento zákon alebo osobitný právny predpis neustanovuje inak.

Zákonník práce sa vzťahuje na právne vzťahy pri výkone štátnej služby, len ak to ustanovuje osobitný predpis, čiže zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov. Na právne vzťahy vyplývajúce z výkonu verejnej funkcie sa vzťahuje Zákonník práce, tiež len ak to výslovne ustanovuje, alebo ak to ustanovuje osobitný predpis (§ 2 ZP). Z uvedeného vyplýva, že pri výkone verejnej funkcie platí delegovaná pôsobnosť Zákonníka práce.

Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone verejnej služby, ako aj zamestnancov v doprave, členov posádok lodí plávajúcich pod štátnou vlajkou Slovenskej republiky, zamestnancov súkromných bezpečnostných služieb a profesionálnych športovcov, sa spravujú Zákonníkom práce, len ak osobitný predpis neustanovuje inak (§ 3 ZP). Z uvedeného vyplýva, že pre určené kategórie zamestnancov pri výkone verejnej služby, ako aj v prípade zamestnancov dopravy atď. platí subsidiárna pôsobnosť Zákonníka práce, čiže sa na tieto vzťahy môže aplikovať iba podporne, pokiaľ osobitné predpisy neobsahujú odlišnú právnu úpravu.

Novelou (zákonom č. 210/2003 Z. z.) sa od 1. 7. 2003 rozšírila subsidiárna (podporná) pôsobnosť Zákonníka práce aj na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov cirkvi a náboženských spoločností, ktorí vykonávajú duchovnú činnosť, pokiaľ Zákonník práce, osobitný predpis (napríklad zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností), medzinárodná zmluva, zmluva uzatvorená medzi Slovenskou republikou a cirkvami a náboženskými spoločnosťami alebo vnútorné predpisy cirkvi a náboženských spoločností (napríklad Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou) neustanovujú inak (§ 3 sa dopĺňa odsekom 3).

Môžete presne uviesť, čo sa rozumie pod priamou a nepriamou diskrimináciou?

- Zamestnancom podľa § 13 Zákonníka práce patria práva vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov bez akýchkoľvek obmedzení a priamej alebo nepriamej diskriminácie podľa pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, rasy, farby pleti, jazyka, veku, zdravotného stavu, viery a náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia okrem prípadu, ak to ustanovuje zákon, alebo ak je na výkon prác vecný dôvod, ktorý spočíva v predpokladoch alebo požiadavkách a v povahe práce, ktorú má zamestnanec vykonávať. Novela od 1. 7. 2003 taxatívne ustanovuje pre zamestnávateľa zákaz zisťovať sexuálnu orientáciu zamestnanca (v § 13 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2 ZP).

Novelou sa od 1. 7. 2003 dopĺňa definícia „priamej diskriminácie“ vychádzajúcej zo smernice Rady č. 2000/78/ES. Priamou diskrimináciou sa rozumie, ak sa so zamestnancom zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s iným zamestnancom v porovnateľnej situácii.

Nepriamou diskrimináciou je navonok neutrálny pokyn, rozhodnutie alebo prax znevýhodňujúce zamestnanca v porovnaní s inými zamestnancami, ak tento pokyn, rozhodnutie alebo prax nie sú primerané a nevyhnutné a nemožno ich ospravedlniť objektívnymi skutočnosťami. Za priamu diskrimináciu alebo nepriamu diskrimináciu sa považuje aj pokyn na diskrimináciu zamestnanca (§ 13 ods. 3 ZP).

Novelou sa ustanovuje, že za formu diskriminácie sa považuje aj obťažovanie, ak ide o nežiaduce správanie s úmyslom alebo účinkom porušiť ľudskú dôstojnosť, a ktoré vytvára pre zamestnanca nepriateľské, zastrašujúce, zahanbujúce, ponižujúce alebo urážlivé prostredie (§ 13 ods. 4 ZP). Novo sa ustanovuje, že nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania (§ 13 ods. 5 ZP).

Novelou sa novo ustanovuje, že zamestnanec, ktorý sa cíti poškodený v dôsledku nedodržania podmienok ustanovených v § 13 ods. 1 až 6, sa môže domáhať svojich práv na súde vrátane primeranej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Ak zamestnanec, ktorý sa považuje za poškodeného z dôvodu neuplatnenia zásady rovnakého zaobchádzania, preukáže súdu skutočnosti, z ktorých možno odvodiť, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii, zamestnávateľ je povinný preukázať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania nedošlo (§ 13 ods. 7 ZP).

Kto sa od 1. 7. 2003 považuje za zástupcov zamestnancov?

- Novela ustanovuje, že zástupcami zamestnancov je príslušný odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník, prípadne zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci podľa osobitného predpisu a v družstve, kde súčasťou členstva je aj pracovnoprávny vzťah člena k družstvu, je zástupcom zamestnancov osobitný orgán družstva volený členskou schôdzou (za § 11 sa vkladá § 11a).

JUDr. Z. Macková, PhD.