Druhé kolo lídrov

Byť tak žralokom

Lídrom tohto času, teda nominovaným na tohtoročné prestížne ceny Hospodárskeho klubu (NEF) Zlatý biatec a Prominent ekonomiky, šéfredaktor Hd ponúkol ešte v júni priestor na prezentáciu ich názorov, poznatkov, ale aj zážitkov. Otázky sú stále rovnaké a dávajú nominovaným viac ako široký priestor na to, aby naplnili, čo obsahuje pojem líder. Do druhého „nepovinného“ kola, ktoré malo uzávierku 15. júla, poslal svoj príspevok generálny riaditeľ KON-RAD, prezident Zväzu obchodu SR Pavol Konštiak.

Čo vás potešilo a čo znepokojilo v spoločnosti a čo sa prejavilo aj na vašom pracovisku?

P. Konštiak: Za posledný mesiac ma potešilo viacej vecí, dokonca i maličkosti, ale zo všeobecného hľadiska, ako obchodníka, ma potešil najvyšší obchodný prebytok v histórii SR v máji vo výške 1,9 miliardy korún. Takže, kumulatívne sme sa za päť mesiacov dostali na výšku 11 mld. (2,2 % HDP, oproti roku 2002 - 36 mld. /8 % HDP). Tento vývoj prekvapil všetkých, a preto som mimoriadne zvedavý na výsledky za prvých šesť mesiacov tohto roku. Pravdepodobne k tomuto výsledku prispela aj firma, ktorú riadim, pretože nám export vzrástol o 15 % oproti roku 2002. Za druhé rozhodujúce pozitívum chápem pri všetkých často nelogických rozhodnutiach vlády ďalšie

zníženie dane

právnických osôb od roku 2004 na 19 %. My, čo si pamätáme 43-percentnú daň, chápeme toto rozhodnutie ako aktivizačný prvok pri akcelerácii podnikateľského prostredia. Ideálna hranica by bola kdesi pri 15 - 17 %, avšak aj pri 19 % je menší záujem znížiť dane cez desiatky „off short“ spoločností a transferovať peniaze do zahraničia, čo je, žiaľ, súčasnou praxou mnohých podnikateľov. Tento krok nielenže pomôže existujúcim podnikateľom, ale hlavne priláka nových z okolitých štátov. Aby sme sa mohli stať žralokom v strednej Európe, chýba nám ešte zmena v odpisových sadzbách investícií, hlavne technologických. Verím, že pozitívny lobing presvedčí ministerstvo financií a vládu SR o potrebe tohto kroku. Len ďalšie vlastné (často podceňované) a zahraničné investície môžu pomôcť našej ekonomike v skorom dosiahnutí úrovne krajín EÚ. Vytvorenie legislatívnych podmienok, ako je vymožiteľnosť práva, jasné daňové zákony a zvýhodnené odpisové sadzby, môžu zásadne zmeniť ekonomický vývoj v našej krajine. Ako obchodníka ma ešte potešilo odmietnutie skrytej novelizácie

zákona o odpadoch

vrátane Recyklačného fondu. Prijatím tejto novelizácie by sme opäť raz urobili nezmyselný precedens, ako sa nám pred 2 - 3 rokmi podarilo pri schvaľovaní tohto zákona, keď sme sa stali prvou krajinou na svete, ktorá od roku 2009 nebude používať PVC a o pol roka to poslanci museli s hanbou vetovať.

Dosť bolo chvály, poďme k negatívam. Je ich veľa, a preto v krátkosti len o tých najdôležitejších z môjho pohľadu. Kvalita nášho rozpočtu sa prejavila tak, že keď vznikne neplánovaný deficit, zvýšia sa jednoducho v polovici roka spotrebné dane, bez ohľadu na výrobné plány, dodávateľské zmluvy, ceny a kalkulácie. Tento zásah do ekonomiky podnikov, keďže ide o pohonné látky, je neospravedlniteľný. To, že porastú ceny všetkých tovarov a služieb a deficit

zaplatí občan,

to vieme, ale o koľko ďalej klesnú reálne príjmy z plánovaných 1,9 %, to neviem odhadnúť. Riešenie tejto situácie má ministerstvo financií vo vlastných rukách, bez potreby zvyšovania daní, a to vo výbere platných daní a ciel. K 1. 1. 2003 evidovalo vyše 80 mld. Sk nezaplatených daní, čo vytvára nerovnováhu na trhu medzi tými, čo platia clá a dane, a tými, čo neplatia. Ak je vymožiteľná len polovica tejto sumy, zvýšeným úsilím a odbornou prácou daňových a colných úradov, nebolo by potrebné v polovici roka zaťažovať občana daňami za chyby finančného rezortu. Pre nás obchodníkov to prinesie znížený reálny maloobchodný obrat (po zohľadnení inflácie) a zvýšenú nespokojnosť našich zákazníkov pre vyššie ceny.

Toto je a bude realita roku 2003, ale aj rok 2004 sa začína črtať v horších kontúrach pre spotrebiteľa i obchod. DPH vo výške 19 % (v ČR na potraviny je stále 5 %) je pre základné potraviny, lieky, kultúru, stavebníctvo a iné komodity neúnosné zaťaženie, ktoré spôsobí negatívne zmeny v štruktúre dopytu po tovaroch a službách. Pre mňa je najväčším negatívom a osobnou porážkou prijatie zákona o obchodných reťazcoch, ktorý na tretí pokus (tretí rok) bol rozdielom troch hlasov prijatý, lebo ho podporil poslanecký

klub „ANO“,

ktorý je známy svojou „liberálnou hospodárskou politikou“, a rozhodli proti stanovisku svojho ministra. Žiaľ, bez nadväznosti na ekonomiku či vplyv tohto zákona v praxi, sa stal predmetom politického kupliarstva. Chápeme problémy poľnohospodárstva, ktoré reálne existujú, avšak obchod nemôže nahradiť dovoznú, ochranársku či dotačnú politiku štátu. Pomôcť poľnohospodárstvu sa dá i zvýhodneným daňovým režimom, ale hlavne peniazmi. Prijatím zákona sa vytvorili nové dotácie do poľnohospodárstva, ktoré od spotrebiteľov cez obchod by mali prísť poľnohospodárom. Či sa tam však dostanú, je otázne. Päťdesiat najväčších dodávateľov do obchodu zvýšilo svoj obrat v roku 2002 o 10 % z 81,6 mld. Sk na 90 miliárd, pričom obchodu sa podarilo udržať v minulom roku ceny s nulovým rastom. Ako to bude od 1. 12. 2003, keď majú platiť nové zmluvy medzi výrobou a obchodom, ukáže budúcnosť. V každom prípade by malo prísť

k rastu cien

potravín a rastu napätia medzi výrobou a obchodom. Povedie to k rastu dovozu, hlavne od 1. 5. 2004, keď padnú dovozné clá na tovary vybrané v EÚ. Tento zákon okrem súdnych sporov neprinesie vyriešenie problémov, pre ktoré ho určitá skupina lobistov presadzovala, dokonca nebol schválený ani vo Výbore Národnej rady SR pre poľnohospodárstvo.

Aký bol váš ľudský a manažérsky zážitok v poslednom mesiaci?

P. Konštiak: Môj najemotívnejší zážitok v poslednom období sa spája s niekoľkými mladými ľuďmi, budúcimi vysokoškolákmi, ktorých som prijal na rôzne pozície na výpomoc. Už dávno som si nevšimol takú vyspelosť, rozhľadenosť a rečovú zdatnosť mladej generácie, ktorá v snahe ukázať, že dokáže riešiť problémy spôsobom, ktorý by nás skúsenejších nenapadol. Ak sa nám podarí ekonomickým a spoločenským prostredím udržať mladých ľudí na Slovensku, nemusíme sa obávať o jeho budúcnosť.

Peter Kasalovský