Črtá sa pád Tonyho Blaira?

Konzervatívci po 11 rokoch prvýkrát na čele prieskumov

Od začiatku vojny dodnes prišlo v Iraku o život 42 Britov. Premiér Tony Blair túto skutočnosť prekonal s ustarosteným pohľadom, ktorý formovali roky strávené vo verejných funkciách. Výkyvy v prieskumoch verejnej mienky boli stráviteľné. Pozíciou jeho vlády otriasla až samovražda odborníka na biologické zbrane.

Nie je ťažké doviesť zjednodušovaním veci až k absurdite. No v tejto kauze veľa toho nehrá, aj keď sa na ňu pozrieme pod drobnohľadom. Dôkazy o irackom zbrojnom programe, ktoré Tony Blair predložil domácej a zahraničnej verejnosti ako hlavný dôvod na vojenskú intervenciu, boli v samom štarte tenké a nepresvedčivé. V konečnom dôsledku sa zvádzali na to, či ste britskému premiérovi a jeho zdrojom informácií ochotní nekriticky uveriť na slovo. Dnes by preto pramálo malo záležať na tom, či informácie boli zveličené alebo nie.

No mnohí zrejme boli ochotní Blairovi uveriť a keď po vyprchaní eufórie z vojenského víťazstva zistili, že chýbajú zakázané zbrane, pocítili sklamanie. Ani teraz sa však nestavia najlogickejšia otázka - prečo sa šlo do vojny na základe indícií? Naopak, médiá, politici a aj širšia verejnosť pátrajú po tom, kto a akým spôsobom irackú hrozbu nafúkal! Namiesto serióznej analýzy príčin sledujeme slovnú prestrelku medzi členmi vlády a BBC.

Vtom prichádza ďalší šok. Keď sa už zdá, že z irackých zbraní hromadného ničenia sa stane typická letná politická aféra, vládny odborník David Kelly zrejme neunesie tlaky z viacerých strán a spácha samovraždu. Pripomenie tak Britom, ale aj celému svetu, že tu vôbec nejde o fazuľky, ale o otázky života a smrti.

V každom prípade sa britská vláda dostala do mimoriadne delikátnej pozície. Konzervatívci sa po prvý raz po 11 rokoch vypracovali na čelo prieskumov verejnej mienky a zrazu sa im ukazuje reálna šanca znovu získať moc najneskôr vo voľbách 2005. Labouristickej vláde bude prácu v nasledujúcom období sťažovať aj vyšetrovanie Kellyho smrti a okolností, ktoré s ňou súvisia. Do kariet jej nehrá ani vývoj v samom Iraku, nehovoriac už o výzvach niektorých popredných labouristov, aby Blair odstúpil.

Takýto krok premiéra je však nepravdepodobný. Pravda, pokiaľ ďalšie vyšetrovania neprinesú dramatické odhalenia. Demisia by totiž bola verejným priznaním, že vojna bola chybou, a to si Blair v žiadnom prípade nemôže dovoliť. No nikto už nemôže pochybovať o tom, že ustarostenosť v jeho pohľade je

Rastislav Boldocký