Kto vypátra, kam sa stratili

Ľudia už nie sú v evidencii nezamestnaných, ale nepracujú

Zamýšľame sa nad tým, čo robia ľudia, ktorí vypadli z evidencie úradov práce, ale nie sú zamestnaní, povedal včera novinárom generálny riaditeľ Národného úradu práce (NÚP) Jaroslav Šumný. „Kde sú, čo robia a z čoho žijú. Bolo by treba vyčísliť aj to, čo by spoločnosť získala, keby posilnili legálnu ekonomiku.“ Tieto slová súviseli s ďalšími faktami, s rozdielom vyše 50-tisíc ľudí medzi tými, ktorí v priebehu roka „vypadli“ z evidencie úradov práce a tými, ktorí posilnili zamestnanosť v 1. štvrťroku tohto roka, ale aj s poklesom tržieb v maloobchode, ktorý je evidentný už od začiatku roka. Dôvodom poklesu tržieb pritom nemôže byť pokles cien, pretože tie sa udržiavajú približne na tej istej úrovni. Jedným z dôvodov poklesu je zvýšenie cien energií a ďalších nevyhnutných životných nákladov. Ak by sa bolo zamestnalo toľko ľudí, koľko odišlo z evidencie nezamestnaných, iste by sa to prejavilo na nákupoch a raste tržieb. „Nevieme však povedať, kde tí ľudia sú a nevie to nikto v tejto krajine,“ uzavrel tému J. Šumný s tým, že by stálo za to vypátrať, kam sa nám títo ľudia „stratili“. Z hľadiska evidovanej nezamestnanosti sú čísla optimistické, veď k 30. júnu registroval NÚP 427 640 nezamestnaných, čo je o 79,3-tisíc menej ako pred rokom. Podľa údajov NÚP okresné úrady práce vyradili v júni takmer 40-tisíc osôb a viac ako dve tretiny z nich sa umiestnili na trhu práce. Zároveň však pribudlo v ich evidencii nových 34-tisíc občanov. Viac ako pätinu z nich predstavovali absolventi stredných a vysokých škôl. V máji a júni t.r. sa na úradoch práce prihlásilo spolu 23 100 absolventov, čo je o 4500 menej ako vlani. Na približne rovnakej úrovni však zostáva počet vysokoškolských absolventov; výrazne sa znížil najmä počet stredoškolákov - maturantov, zatiaľ čo vzrástol počet nezamestnaných absolventov učilíšť bez maturity. Tieto údaje si tiež iste zaslúžia hlbšiu analýzu. Aký je vplyv demografie a zavedenia deväťročnej základnej školy a akú rolu hrajú sprísnené opatrenia pre evidovaných nezamestnaných? Prílev absolventov „zamiešal“ aj vývoj nezamestnanosti za uplynulý mesiac, keď v Bratislavskom kraji nezamestnanosť mierne stúpla a v Košickom zostala na rovnakej úrovni práve pod vplyvom novoevidovaných absolventov.

Aj keď sa veľa hovorilo o zneužívaní systému podpôr a evidencie v nezamestnanosti, nespolupráca bola dôvodom na vyradenie len asi 30-tisíc ľudí za pol roka. Pritom bolo za toto obdobie vyradených z evidencie spolu asi 200-tisíc občanov. Asi najvážnejším problémom a najťažšie riešiteľným orieškom pre trh práce, ale aj pre sociálnu oblasť, sú dlhodobo nezamestnaní. Táto skupina (evidovaných na úradoch práce dlhšie ako 12 mesiacov) sa pomaly zmenšuje a s 212 529 osobami ku koncu júna je mierne pod hranicou 50 %. Neustále však rastie počet tzv. veľmi dlhodobo nezamestnaných (evidovaných viac ako 24 mesiacov). Koncom júna ich bolo 121 900 a zo všetkých dlhodobo nezamestnaných predstavujú viac ako 57 %. Na ich zamestnanie a predovšetkým obnovu pracovných návykov, životného rytmu aktívneho človeka, zvýšenie sebavedomia atď. bude potrebné zamerať viac programov a prostriedkov. Aj keď sa bude zdať, že je to drahé, drahšie je, ak sú ľudské ruky ladom.

Zuzana Krútka