Reminiscencie 2000

Privatizácia, čo bolo a bude

Hospodársky klub (NEF) na 37. riadnom zhromaždení 25. mája 2000 mal jedinú tému - Proces slovenskej privatizácie. Téma je dodnes aktuálna a „nerozlúštená“. Aj preto je podnetné začítať sa do vyjadrení prezidenta Prezídia Fondu národného majetku SR Jozefa Kojdu.

Proces privatizácie na Slovensku, od roku 1990 do súčasnosti, môžeme rozdeliť do niekoľkých etáp. Zámerne neurobím etapizáciu podľa striedania jednotlivých vlád a politických koalícií, ale budem sa držať opisu metód a priorít, na základe ktorých sa privatizovalo. Prvá etapa z veľkej časti prebiehala na základe legislatívnych noriem platných v bývalej Česko-Slovenskej federácii. Môžeme ju charakterizovať malou privatizáciou a tzv. kupónovou privatizáciou. Malá privatizácia riešila predaj menších prevádzkových jednotiek, predovšetkým obchodného charakteru. Predávalo sa zásadne verejnou dražbou. Od februára 1991 do marca 1994 sa predalo 10-tisíc prevádzkových jednotiek pri dosiahnutí celkovej vydraženej sumy takmer 14 mld. Sk. Najvyšší počet dražieb bol v roku 1992 - 77 percent ich celkového počtu. Tzv. kupónovou privatizáciou v SR sprivatizovali majetok v objeme asi 80 mld. Sk (podľa analýzy spoločnosti M.E.S.A. nadobudol jeden občan priemerne majetok v hodnote 18 400 Kčs). Považujem za účelné uviesť dve skutočnosti: Myslím si, že privatizácia bola

vhodnou metódou

odštátnenia takého veľkého objemu majetku v takom krátkom čase. Som presvedčený, že väčšina negatívnych javov, pripisovaných kupónovej privatizácii, neboli chyby kupónovej privatizácie ako metódy, skôr nepripravenosti prostredia, v ktorom sa uskutočnila. Mám na mysli predovšetkým nezodpovedajúcu legislatívu, absenciu potrebného inštitucionálneho zabezpečenia, absenciu alebo deformáciu niektorých pravidiel bežných v trhovej ekonomike a neskúsenosť nadobúdateľov akcií.

V prvej etape prebiehala privatizácia aj štandardnými metódami, teda predajmi. Súčasne bol masívny proces reštitúcií, uskutočnili sa bezodplatné prevody, predovšetkým na obce a mestá. Ak chceme poznať výsledok kvantifikovaný číslami, bolo odštátnených 680 podnikov s celkovou hodnotou majetku 170 mld. Sk.

Druhú etapu privatizácie charakterizuje:

- spomalenie privatizačného procesu,

- zrušenie druhej vlny kupónovej privatizácie,

- emisia dlhopisov FNM SR,

- legislatívne zmeny, ktoré umožnili FNM SR konať, s minimálnou kontrolou vlády a parlamentu,

- vlna odpredajov formou priameho predaja za podmienok výhodných pre nadobúdateľa.

Do druhej vlny kupónovej privatizácie sa na Slovensku právoplatne zaregistrovalo 3,43 milióna občanov. Napriek tomu ju zrušili a nahradili tzv. dlhopisovou metódou. V roku 1995 FNM SR emitoval 3,33 milióna dlhopisov s nominálnou hodnotou 10-tisíc Sk a ročným výnosom vo výške diskontnej sadzby NBS, čiže 8,8 percenta. Splatnosť dlhopisov bola stanovená na päť rokov. Po uplynutí piatich rokov je FNM SR povinný vyplatiť každému majiteľovi 14 400 Sk. O tom, ako sa chceme s týmto záväzkom vyrovnať, sa zmienim neskôr.

Charakteristickou pre druhú etapu privatizácie bola vlna priamych predajov za mimoriadne výhodných podmienok pri preferovaní úzkej skupiny záujemcov a ignorovaní ponúk zahraničných investorov. Kúpne ceny boli stanovené

hlboko pod

trhovú hodnotu, ich splatnosť rozložená na desať a viac rokov, pričom až 50 percent kúpnej ceny mohlo byť odpustené na základe preukázaných investícií. Aj keď sprivatizovaný majetok mal hodnotu presahujúcu 100 mld. Sk, reálne ročný príjem FNM SR nepresiahol 2 mld. Sk. Posledné splátky majú byť vyplatené až v roku 2016. Ako príklad uvediem všeobecne známy prípad Nafta Gbely. V čase, keď táto spoločnosť dosahovala ročný zisk 1 mld. Sk, keď cena akcie v nominálnej hodnote 1000 Sk dosahovala na trhu 2200 Sk, sa predalo 45,9 % akcií za cenu 500 mil. Sk so splatnosťou desať rokov. Reálna hodnota tohto balíka akcií predstavovala 3,2 mld. Sk. To sa udialo v roku 1996. Do začiatku roku 1999 klesla cena akcií na 320 Sk.

Tretiu etapu môžeme charakterizovať:

- preskúmavaním zákonnosti privatizácie z predchádzajúceho obdobia,

- legislatívnymi zmenami, ktoré prinavrátili rozhodovanie o privatizácii na MSPNM SR a vláde SR, privatizáciou tzv. prirodzených monopolov.

FNM SR preskúmal v rovine dodržiavania zákonnosti v procese privatizácie približne tisíc privatizačných aktov. Treba priznať

veľké zásluhy

predchádzajúceho vedenia FNM SR, ktorému sa podarilo získať späť do portfólia FNM SR majetok a akcie v hodnote niekoľkých miliárd korún. Najznámejšie sú prípady už spomenutej Nafty Gbely, Kúpeľov Piešťany, Istrochemu Bratislava, PNS a pod. Dnes sa preverujú sporné prípady, zostáva ich menej ako päťdesiat. S poľutovaním musím konštatovať, že tento proces sprevádza množstvo súdnych sporov. Osobne preferujem mimosúdne dohody tak, ako sa to stalo v prípade akciovej spoločnosti Slovnaft Bratislava. Niekedy mi položia otázku, a možno by zaznela aj dnes, či FNM SR bude naďalej odstupovať od zmlúv. Moja odpoveď nemôže byť iná ako áno. V tých prípadoch, z uvedených päťdesiatich sporných, keď nedôjde k dohode o mimosúdnom urovnaní. A, samozrejme, vtedy, keď si nadobúdateľ neplní podmienky kúpnej zmluvy, napríklad nezaplatil kúpnu cenu.

A aké sú základné témy na najbližších 18 mesiacov? Za rozhodujúce okruhy problémov na roky 2000 - 2001 považujem:

- transparentné a úspešne skončené predaje častí tzv. prirodzených monopolov,

- privatizáciu zostávajúcich majetkových účastí FNM SR,

- vyplatenie dlhopisov FNM SR.

Splatnosť dlhopisov bude 1. január 2001, pričom ich výplata sa musí skončiť do 31. decembra 2001. Za roky 1996 - 1999 bolo rôznymi spôsobmi umorených milión kusov dlhopisov (približne tretina pôvodnej emisie). V januári 2000 bolo potrebné preplatiť 2,24 milióna kusov, čo pri výnose 14 400 Sk za kus predstavovalo náklad 33 mld. Sk.

(r)