Prečo máme radi sex

Človek je sexuálny maratónec. Na rozdiel od ostatných živočíchov sa miluje v každej ročnej dobe a takmer po celý život. Miluje sa aj vo veku, kedy stratil schopnosť plodiť ďalších potomkov. Prečo máme sex tak radi? Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie začínajú Európania pravidelný sexuálny život medzi 17. až 18. rokom. Pokiaľ ide o početnosť a dĺžku pohlavného styku, miluje sa Európan priemerne dvakrát až trikrát týždenne a dĺžka spojenia trvá približne tri minúty. V porovnaní s vakomyšou, ktorá vydrží v kontakte s partnerom až 12 hodín, alebo pri pohľade na makaka magota, ktorý kopuluje priemerne raz za 17 minút, vyzerá sexuálna aktivita človeka dosť vlažne. Ale na rozdiel od väčšiny zvierat však majú ľudia chuť na sex po celý život. Prečo vývoj ľudského druhu smeroval k tomu, aby človek venoval sexu toľko času?

Tento „beh na dlhej trati“ je podľa vedcov veľmi dobrým pomocníkom pri udržovaní vzťahu medzi mužom a ženou. Pohlavná aktivita zmierňuje agresivitu a zároveň posilňuje partnerský vzťah. Tento musí vydržať niekoľko rokov, pretože bezmocnosť ľudských mláďat vyžaduje dlhodobú a rozsiahlu starostlivosť. Potomkovia väčšiny savcov si začínajú vyhľadávať potravu hneď potom, čo prestanú sať materské mlieko. Veľmi rýchlo sú samostatní. Samice savcov preto môžu vychovávať mláďatá bez pomoci otca, s ktorým sa matka stretáva iba pri pohlavnom akte. Ľudia však získavajú značnú časť svojho jedálnička dosť komplikovanými spôsobmi, ktoré často presahujú manuálnu a mentálnu schopnosť batoľaťa. Deťom treba „prinášať“ potravu ešte minimálne desať rokov po odstavení. Dvaja rodičia plnia túto úlohu oveľa ľahšie. Pri evolúcii ľudskej sexuality ale zohrala svoju rolu aj iná okolnosť, než iba dĺžka rodičovskej starostlivosti. Viaceré vedecké teórie naznačujú, že vývoj našej pohlavnej aktivity ovplyvnila tzv. skrytá ovulácia. Výrobcovia antikoncepcie by totálne skrachovali, pokiaľ by človek dokázal spoľahlivo určiť, kedy môže jeho partnerka otehotnieť. Zvieratá to naopak poznajú veľmi dobre.

Najvýznamnejším znakom tradičnej ľudskej spoločnosti je to, že partnerské páry žijú vo vnútri veľkých zoskupení ďalších dvojíc, s ktorými musia ekonomicky spolupracovať. Ak chceme nájsť živočícha s rovnakým usporiadaním života, musíme sa vydať ďaleko mimo oblasť našich savčích príbuzných, až do prehustených kolónií hniezdiacich morských vtákov, vravia vedci. Jednotlivé páry operencov však nie sú natoľko vzájomne ekonomicky závislé ako sú ľudia. Človek tak rieši sexuálnu dilemu: otec a matka musia dlhé roky spolupracovať pri výchove detí, hoci sú obaja často zvádzaní ostatnými dospelými vo svojom okruhu. Prízrak totálneho krachu manželstva kvôli nevere sa vznáša nad všetkými ľudskými spoločenstvami. Napriek tomu sa u človeka súčasne vyvinula viac-menej nepretržitá sexuálna vnímavosť, čo viedlo ku vzniku našej jedinečnej kombinácie manželstva, spolurodičovstva a častého cudzoložného pokušenia.

Sexuálne správanie

človek

* žije sexuálne po celý rok

* udržuje sexuálnu aktivitu i potom, čo prestáva byť plodný

* koketuje a predvádza sa, bez toho, aby sa usiloval o pohlavné spojenie

* krášli sa, aby prilákal viac partneriek(v) a mohol(a) si lepšie vyberať

ostatné cicavce

* samce kopulujú iba so samicami v ruji

* pokiaľ sa samec predvádza, tak vždy s cieľom pohlavného spojenia

* samica ani samce sa nekrášlia

(hdc)