|
|||||||||||||||||
Štvrtok 24.Júla 2003 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Príplatky pre strážnu službuPíšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk Zamestnancov strážnej služby odmeňujeme hodinovou minimálnou mzdou vo výške 32 Sk na hodinu. Do minimálnej mzdy sú zahrnuté aj príplatky za nadčas, soboty, nedele, odpoludňajšie zmeny, sviatky a nočné príplatky. Je takýto spôsob odmeňovania v súlade s platnými právnymi predpismi? - V zmysle § 43 ods. 1 písm. d Zákonníka práce je povinnosťou zamestnávateľa dohodnúť v pracovnej zmluve so zamestnancom mzdové podmienky. Mzdové podmienky (podmienky odmeňovania zamestnanca) predstavujú konkrétne vybrané a dohodnuté zložky mzdy, ich výška a podmienky, za akých budú tieto zložky poskytované. Ide prakticky o dojednanie celého mzdového systému v pracovnej zmluve so zamestnancom. V prípade, že odmeňovanie zamestnancov je upravené v kolektívnej zmluve, postačuje v pracovnej zmluve uviesť odkaz na príslušné ustanovenia kolektívnej zmluvy alebo Zákonníka práce. Z podmienok odmeňovania dohodnutých v pracovnej zmluve vyplývajú individuálne mzdové nároky vymáhateľné súdnou cestou. Pokiaľ by tieto nároky boli dohodnuté nižšie, než ich garantuje Zákonník práce alebo kolektívna zmluva, ustanovenia pracovnej zmluvy by v tejto časti boli neplatné. Problém č. 1 odmeňovanie minimálnou mzdou Zákonník práce v § 119 ods. 1 ustanovuje, že mzda zamestnanca nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom (zákon č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a nariadenie vlády, v súčasnosti nariadenie vlády č. 514/2002 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška minimálnej mzdy). Tento inštitút sa často nesprávne zamieňa za mzdu za vykonanú prácu. Minimálnou mzdou sa ustanovuje spodná hranica nároku zamestnanca na mzdu, teda minimálna výška súhrnu plnení dohodnutých v pracovnej zmluve so zamestnancom. Len v prípade, že by mzda zamestnanca vyplatená v súlade s dohodnutými mzdovými podmienkami bola nižšia ako minimálna mzda, zamestnanec má nárok na doplatok do výšky minimálnej mzdy. Suma 32 Sk na hodinu síce predstavuje hodinovú minimálnu mzdu, ale je ustanovená pre 40-hodinový týždenný pracovný čas. Pri kratšom týždennom pracovnom čase sa suma musí úmerne skráteniu zvýšiť. Pokiaľ zamestnanci strážnej služby pracujú v nepretržitom alebo trojzmennom režime, v zmysle § 85 môže ustanovený týždenný pracovný čas predstavovať maximálne 37,5 hodiny. Tomuto času zodpovedá hodinová minimálna mzdy 34,10 Sk. Minimálna mzda nie je zložkou mzdy, preto ju ani nie je možné dohodnúť v rámci mzdových podmienok. Predstavuje len sumu, na ktorú má nárok zamestnanec v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu bez ohľadu na - právnu formu vlastníctva v organizácii, - finančnú situáciu zamestnávateľa, - spôsob dohodnutia mzdových podmienok a formu odmeňovania, - svoje pracovné zaradenie, - zložitosť ním vykonávaných prác, - svoju vlastnú výkonnosť. Pri zisťovaní nároku na doplatok do výšky minimálnej mzdy musí zamestnávateľ z vyplatenej mzdy zamestnanca odpočítať niektoré sumy, a to sumy mzdy a mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas mzdových zvýhodnení za prácu vo sviatok, za nočnú prácu a za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí. Takto očistená mzda sa vydelí počtom odpracovaných hodín bez hodín práce nadčas. Ak by mzda zamestnanca nedosiahla ustanovenú výšku minimálnej mzdy, zamestnávateľ je povinný rozdiel doplatiť. Dohodnuté mzdové podmienky musia byť konkrétne a presné, aby nedochádzalo ku sporom. Pokiaľ je obojstranná vôľa dohodnúť v pracovnej zmluve výšku mzdy na úrovni minimálnej mzdy, je v nej potrebné uviesť, že mzda, prípadne tarifná mzda zamestnanca bude predstavovať 32 Sk na hodinu (keby ustanovený týždenný pracovný čas bol 40 hodín). Táto suma však bude predstavovať len jeden bod z plnení, na ktoré zamestnancovi podľa podmienok vykonávanej práce vznikne nárok. Problém č. 2 nárokové a nenárokové zložky mzdy Každý zamestnanec vykonávajúci prácu v pracovnom pomere má okrem dosiahnutej mzdy nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu: - nadčas, a to najmenej vo výške 25 % svojho priemerného zárobku, - vo sviatok, a to vo výške najmenej 50 % svojho priemerného zárobku, - v noci a za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí, a to najmenej vo výške 20 % výšky hodinovej minimálnej mzdy pre 40-hodinový týždenný pracovný čas; od 1. októbra 2002 tieto mzdové zvýhodnenia predstavujú 6,40 Sk na hodinu. Zákonník práce síce umožňuje dohodnúť, že vo výške mzdy je už zohľadnená prípadná práca nadčas, avšak v takom prípade by mzda zamestnanca nemohla byť dohodnutá na úrovni minimálnej mzdy. Týchto nárokov sa zamestnanec nemôže vzdať, pretože na ich poskytnutie má právny nárok. Z uvedených dôvodov tieto plnenia nemôžu byť zahrnuté v dohodnutej výške tarifnej mzdy. Pokiaľ ide o príplatky za prácu v sobotu, nedeľu alebo za prácu v popoludňajších pracovných zmenách, tu je už situácia iná. Zákonník práce neupravuje nároky zamestnancov pri práci v sobotu alebo v nedeľu, ani pri práci v druhej či odpoludňajšej zmene. To znamená, že zamestnávateľ nemá povinnosť tieto príplatky alebo mzdové zvýhodnenia poskytovať. V súlade s § 43 Zákonníka práce ich poskytovanie môže byť súčasťou dohodnutých mzdových podmienok. Pokiaľ sa iným skupinám zamestnancov tieto príplatky neposkytujú, nie je potrebné vôbec uvádzať, že ich výška je súčasťou dohodnutej výšky mzdy. S prihliadnutím na skutočnosť, že dohodnutá výška mzdy (32 Sk na hodinu) prakticky vylučuje zahrnutie akejkoľvek ďalšej zložky mzdy do tejto výšky, by takéto ustanovenie bolo prinajmenšom nadbytočné. Keďže tieto druhy príplatkov nie sú nárokové, v rámci dohodnutých mzdových podmienok nie je nutné sa o nich v pracovnej zmluve zmieňovať. Ing. Miroslav Mačuha |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |