Naozaj zlyhávajú tajné služby?

Ak by sme dali na písanie médií a vyhlásenia politikov po 11. septembri 2001, sotva nájdeme menej schopných ľudí ako sú zamestnanci západných tajných služieb. Greenov človek v Havane sa môže niekam skryť, aj so svojimi vysávačmi. Dnes za každé vážnejšie zlyhanie či neúspech akoby mohli práve tajní.

Určite si spomeniete na spŕšku kritiky, útokov a občas aj dehonestácie, ktoré sa vzniesli na adresu CIA, FBI či iných agentúr po útokoch z 11. septembra. Zazlievalo sa im, že nezískali informácie o príprave teroristických útokov, ďalej, že tie informácie, čo sa im aj podarilo získať, nekvalitne spracovali, a ak sa aj niektoré podarilo spracovať, nedostali sa k správnym ľuďom v správnom čase. Tajné služby sa nepreslávili ani v následnom pátraní po Usámovi bin Ládinovi. No skutočnú frašku sledujeme až v prípade kauzy irackých zbraní hromadného ničenia. Priam dojímavý bol pohľad na šéfa CIA George Teneta ako preberá zodpovednosť za zavádzajúce informácie o snahe Iraku získať urán z Afriky, ktoré odzneli v prejave prezidenta George W. Busha. „Prezident mal všetky dôvody veriť, že text, ktorý mu predložili, je správny. Tých 16 slov nikdy nemalo byť zaradených do textu napísaného pre prezidenta,“ uviedol šéf CIA. No a pokiaľ ide o Irak, západné tajné služby sa aj v týchto dňoch občas blysnú záverom typu: „Saddám Husajn je skôr živý ako mŕtvy.“

Naozaj sú skutoční James Bondovia takí babráci? Určite sa nedá čakať, že budú šikovní ako filmoví hrdinovia, no nemali by byť ani stelesnením neschopnosti. Veď ak nič iné, majú za sebou takmer 40-ročnú, úspešnú skúsenosť s pôsobením v zložitých podmienkach studenej vojny. Nebude to skôr tak, že za časť zlej povesti môžu tieto agentúry vďačiť prívlastku „tajný“ v svojom názve. Práve táto utajenosť ich totiž robí priam ideálnymi na preberanie viny a politickej zodpovednosti. Za celú aféru či katastrofu môže niekto, koho totožnosť nemôže byť odhalená.

Ak sa na celú vec pozrieme z tohto uhla, musíme sa vrátiť na miesto, kde došlo k testovaniu väčšiny princípov a mechanizmov nového svetového poriadku - na Balkán. Určite si spomeniete na záhadné bombardovanie čínskej ambasády v Belehrade. Vtedy vina padla na agenta CIA, ktorý veľvyslanectvo zakreslil medzi legitímne ciele bombardovania! V prípade 11. septembra síce nemôžeme poprieť aspoň čiastočné zlyhanie tajných služieb, no netreba zabúdať, že išlo o jedinečný útok. Tajné služby (ale nie iba tieto mali byť na neho lepšie pripravené), no nemohli byť pripravené úplne. Najzaujímavejšia je však situácia v prípade Iraku. Politici najprv od agentúr žiadali, aby objavili dôkazy o existencii zbraní, ktoré podľa všetkého nikdy neexistovali. No a teraz sú tajné služby na vine, že zozbierali iba zavádzajúce indície.

Rastislav Boldocký