Pranie špinavej bielizne

Guvernér Národnej banky kontra vláda

Odstupujúci guvernér Národnej banky Srbska (NBS), podpredseda strany G 17 a člen rokovej skupiny Monetarni udar (Menový úder) Mladjan Dinkič, predstavil verejnosti dokumenty, ktoré údajne potvrdzujú korupciu v radoch belehradskej vlády, ako aj účasť vplyvných osôb na praní špinavých peňazí. Dôkazy majú pochádzať od srbského ministra vnútra Dušana Mihajloviča, ktorý si ich „zabudol“ na večeri v jednom belehradskom klube. Podľa rozhovoru, ktorý ešte minulý týždeň Dinkič poskytol denníku Blic, dokumenty naznačujú, že srbský kabinet v takomto zložení nemôže pracovať a mal by podať demisiu, nehovoriac o tom, že ich vlastníkom je Mihajlovič, ktorého postavenie je napriek všetkým aféram naďalej neotrasiteľné. To však bol iba prvý krok guvernéra NBS v jeho súboji s vládou, pretože nasledovalo odovzdanie inkriminovaných dokumentov okresnej prokuratúre v Belehrade a obvinenie konkrétnych osôb z nelegálnych obchodov. Medzi „vinníkov“ patrí poradca pre bezpečnosť srbského premiéra Zoran Janjuševič a tiež bývalý šéf kabinetu a v súčasnosti riaditeľ Agentúry pre obnovu bánk Nemaja Kolesar. Obaja sa mali zúčastniť prania peňazí prostredníctvom off shore firiem v daňových rajoch, za čo boli odmenení niekoľkými stotisícami eur, ktoré prišli na ich účty v rozličných domácich aj zahraničných bankách. Zaujímavosťou je, že inkriminované dokumenty, ktoré predložila G 17, patrili pôvodne maďarskej polícii, ktorá ich poskytla srbským kolegom.

Nech už sú dôkazy pravdivé alebo nie, nemožno obísť fakt, že k „praniu špinavej bielizne“ prišlo predovšetkým pre návrh zákona o národnej banke. Právny predpis totiž ustanovuje, že stranícka funkcia je nezlučiteľná s úradom guvernéra. A Dinkič je podpredsedom G 17.

Janjuševič a Kolesar, hlavní podozriví, sa rozhodli brániť protiútokom a obvinili (tiež prostredníctvom dokumentu) G 17 z nelegálneho financovania, ako aj jej predsedu Miroljuba Labusa (bývalého kandidáta na post srbského prezidenta) a Dinkiča z finančných machinácií. Podľa nich práve oni uskutočnili rozsiahle nelegálne transakcie prostredníctvom off shore firiem v daňových rajoch. Zároveň odmietli údajné dôkazy o trestnom čine a konštatovali, že peniaze na ich účtoch v sume 400 000 a 289 000 eur, pochádzajú z legálnych obchodov.

V ďalšom kole súboja Labus napadol Janjuševiča a Kolesara, keď vyhlásil, že dokument, ktorý obaja páni predložili, je nezmysel. Dokument, pochádzajúci z maďarskej HVB banky, údajne naznačuje veľké finančné pohyby na účty G 17. Lábus však konštatoval, že o papiere pôvodne požiadal HVB samotný Dinkič, aby si overil, či jeden z jeho spolupracovníkov vlastní účet v off shore firme na Marshallových ostrovoch. Podozrivú osobu už prepustili. Lábus tiež naznačil, že Janjuševič získal dokument priamo z faxu pomocou štátnej bezpečnosti, pretože „on je vlastne jej šéfom“.

Kde a kedy sa skončí vojna medzi G 17 a srbskou vládou, je ťažké odhadnúť. Podobné aféry však rozhodne neprispievajú imidžu krajiny v zahraničí a ani náladám medzi domácim obyvateľstvom, ktoré sa ešte poriadne nespamätalo z atentátu na premiéra Zorana Djinjiča.

Mladen Bosiočič

RASTER

Čo je G 17?

G 17 bola pôvodne skupinou ekonomických expertov, podieľajúcich sa na opozícii proti bývalému juhoslovanskému prezidentovi Slobodanovi Miloševičovi. Na politickú stranu sa transformovala 15. decembra minulého roka. Za hlavné princípy novej strany Miroljub Labus označil liberálnu trhovú ekonomiku, dôkladnú privatizáciu, prísnu vládu zákona a účinnú sociálnu politiku. G 17 zahŕňala v minulosti 17 ekonomických expertov, z čoho vychádza aj jej názov. Po Miloševičovom páde skupina získala niektoré dôležité posty, ako guvernér Národnej banky Juhoslávie či juhoslovanský vicepremiér.