Hospodársky denník
USD37,213 Sk
EUR42,356 Sk
CHF27,418 Sk
CZK1,313 Sk
  Štvrtok  24.Júla 2003

Mnohé závlahy sú nefunkčné

Poľnohospodári tvrdia, že dokonca nemajú ani na zaplatenie vody

Už dávnejšie jeden nemenovaný člen vlády (dnes je už mimo politiky) vyzval, aby sa vedecká komunita zaoberala výskumom a vypestovaním niektorých dôležitých poľnohospodárskych plodín, ktoré by boli odolnejšie voči suchu a nedostatku vlahy. Ako sa ukazuje, jeho slová sú čoraz aktuálnejšie a naliehavejšie. Aj keby išlo o vysoko sofistikovanú činnosť, Slovensko sa teraz borí s elementárnym problémom, akým je zabezpečenie fungovania v minulosti vybudovaných závlah. Podľa kvantifikácie potreby finančných prostriedkov pre hlavné melioračné zariadenia na tento rok boli finančné požiadavky na zabezpečenie ich správy, prevádzky, opravy, údržbu a prípadnú dostavbu vyčíslené na 486,3 mil. Sk. Závlahy sú u nás vybudované na viac ako 300-tisíc hektároch. Mnohé z nich sú však rozkradnuté, zanedbané. Aj keď ich poľnohospodári opravia, nemajú istotu, že v prevádzkovom stave vydržia počas nasledujúcej noci. Ak k tomu prirátame poplatky za vodu, výsledkom je, že na niektorých miestach napriek tomu, že základné technické predpoklady by na to boli, sa v tomto roku nezavlažovalo. Plán opráv a údržby hlavných melioračných zariadení na tento rok spracovali z podkladov jednotlivých stredísk (územná pôsobnosť stredísk je v súčasnosti totožná s územnou pôsobnosťou odštepných závodov povodí), z ktorých vyplynula požiadavka na zabezpečenie finančných prostriedkov potrebných na vykonanie nutných prác na opravách a údržbe v celkovej výške 212 mil. Sk. Po prijatí návrhu štátneho rozpočtu na rok 2003 bol celý návrh plánu upravený v súlade s rozpočtom na sumu

100 mil. Sk,

teda nedostatočne. Podľa informácií Slovenského vodohospodárskeho podniku Banská Štiavnica možno konštatovať, že predbežný záujem agropodnikateľov o dodávku závlahovej vody v roku 2003 je dvojnásobne vyšší oproti roku 2002. Situáciu poľnohospodárov však dokumentuje aj to, že napríklad Odštepný závod Povodie Dunaja Bratislava mal k polroku neuhradené pohľadávky za dodávku závlahovej vody z minulých rokov vo výške takmer 7,9 mil. Sk, Povodie Váhu Piešťany 2,2 mil. Sk, Povodie Hrona Banská Bystrica 12,5 mil. Sk a Povodie Bodrogu a Hornádu Košice neuhradené pohľadávky vo výške 324-tisíc Sk. Z celkových objemov dodanej povrchovej vody pre závlahy poľnohospodárskych pozemkov k 30. júnu 2003 v objeme 32,9 milión kubíkov, ktoré predstavujú spolu s DPH hodnotu 70,5 mil. Sk, sa do konca júna uhradilo iba necelých 10,6 mil. Sk, teda iba 15,02 %. Celkové pohľadávky za

závlahovú vodu

predstavujú k uvedenému termínu až 59,9 mil. Sk a spolu s neuhradenými dodávkami vody za roky 1998 až 2002 vo výške 23 mil. Sk to predstavuje neuhradenú sumu 82,9 mil. Sk. Podľa informácie predloženej vláde „tvrdenia poľnohospodárskych prvovýrobcov, že v dôsledku ceny povrchovej vody sa nezabezpečuje zavlažovanie poľnohospodárskych kultúr, a z toho dôvodu vznikajú škody poľnohospodárom, je nepravdivé, účelovo orientované a zavádzajúce“.

Spôsob financovania podpory využívania závlah a odvodnení je nevhodný, pretože absentuje záujem správcu majetku štátu o racionálne využívanie dotácií zo štátneho rozpočtu. Poskytujú sa údajne bez jeho možnosti ovplyvniť ich výšku a možnosti kontroly efektívnosti využívania týchto prostriedkov jednotlivými prevádzkovateľmi závlahových zariadení. Neexistuje záujem správcu efektívne ich využívať, pretože celé financovanie prevádzky a rozvoja hlavného melioračného zariadenia je financované zo zdrojov štátneho rozpočtu. Podľa správy predloženej vláde

zníženie ceny

vody na závlahy v situácii, keď náklady na správu tokov sú podstatne vyššie ako príjmy za poskytované vodohospodárske úžitky, nie je možné. Bolo by to v rozpore so zákonom č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku. Štátnemu podniku nie je možné spôsobiť škodu a ak nesprávnym rozhodnutím štátneho orgánu takáto škoda vznikne, štátny orgán má povinnosť túto škodu uhradiť. Podľa niektorých pracovníkov rezortného ministerstva je možné, na základe rozhodnutia vlády SR, dočasne zabezpečiť parciálnu časť nákladov na závlahovú vodu. Išlo by však o pragmatické, ale nesystémové riešenie problematiky ceny závlahovej vody. Slovenský agrosektor, ako sa ukazuje, nie je na extrémne teplé a dlhotrvajúce počasie pripravený. V tejto situácii, ktorá je dnes a nepochybne sa bude v nasledujúcich rokoch vo väčšej, či menšej miere opakovať, je nevyhnutné prijímať aj netradičné postupy a opatrenia, lebo počasie sa nebude prispôsobovať nám, ale my sa musíme jemu. Voda je predsa jeden z rozhodujúcich intenzifikačných činiteľov v agrovýrobe.

Vladimír Turanský

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.