A zdravotnícke precitnutie?

Nová legislatíva ich má prinútiť k zvýšeniu zodpovednosti

Reforma v zdravotníctve sľubovala, okrem iného, vyriešenie problémov a šetrenie na správnych miestach. Zatiaľ je však skutočnosť taká, že mnohé CT prístroje nefungujú a ani tie, ktoré sú, nepracujú v záujme využitia na dve či tri smeny, ako sa avizovalo. Je to aj tým, že zdravotnícke poisťovne drahé výkony obmedzujú a v niektorých oblastiach sa ďalej plytvá. Nič sa teda nezmenilo, aspoň nie k lepšiemu. V rezorte privatizujú atraktívne činnosti, tie ďalšie ostávajú štátnym zdravotníckym zariadeniam odkázaným na nefungujúci a podfinancovaný poistný systém. V cenách za výkony sa výrazne pozitíva neobjavili, mnohé skutočnosti zostávajú na úrovni roku 1995. Minister zdravotníctva prezentuje spokojnosť súkromnej medicínskej sféry, kde je vlastne polovica všetkých lekárov. Tí majú podľa jeho slov cítiť zmysel ním realizovaných zmien. Čo na tom, že zdravotníctvo je určené najmä pre chorých ľudí. Navyše súkromné centrá, ktoré povyberali, obrazne povedané, hrozienka zo zdravotníckeho koláča, komplexnú starostlivosť o pacientov neriešia. V súčasnej situácii začína pochybovať i občan, či toľko avizovaná reforma a zmeny s ňou spojené budú v jeho prospech. Z riadiacej sféry sa ozýva, že znížením počtu ošetrení sa predlžuje čas, ktorý lekár má pre pacienta. Nuž ale v dovolenkovom období bývalo vždy menej pacientov.

Ministerstvo obhajuje svoje kroky tým, že všetko smeruje k tomu, aby zbytočne neumierali ľudia na infarkty, nehody na cestách, onkologické ochorenia, pretože na ich liečenie nie je dosť peňazí. Ono by to bolo v poriadku, keby odborníci a riadiaci pracovníci z terénu (neskorumpovaní osobnými záujmami) nepoukazovali na skutočnosť, že vlastne ide iba o demagógiu a tak, ako vedie tento systém do krachu malé nemocnice, privedie do neriešiteľnej situácie perspektívne aj väčšinu z veľkých. Podľa tejto skupiny sa zavádza vláda, zavádza sa parlament a spomínanými veľkými slovami sa zakrývajú vlastné komerčné záujmy viacerých spoločností, vrátane tej, čo je spojená s riadiacou sférou. Neurobil sa škrt ani privatizácii či predaju zdravotníckych zariadení, ktoré boli v nedávnom čase zrekonštruované za štátne či nemocničné peniaze.

V poslednom období odznievajú od zodpovedných argumenty, podľa ktorých vraj naozajstná reforma príde, keď začne platiť zákon o zdravotnom poistení a zdravotných poisťovniach. Má sa zmeniť situácia, v ktorej zdravotné poisťovne nemajú nijakú zodpovednosť v prípadoch, ak pacient nedostane potrebnú starostlivosť. Nová legislatíva ich má prinútiť k zodpovednosti, ale aj k tomu, aby mali problémy, ak nenakúpia čosi, čo by podľa platného zákona mali. Nuž, dobre sa to všetko počúva. Teda aspoň tak, ako slová o zdravotníckej reforme v predvolebnom období. Radosť z veľkých avíz však kazí situácia v rezorte a prognózy veci znalých medicínskych pracovníkov, ktoré hovoria, že precitnutie ešte len príde a cesta k dostupnej, kvalitnej starostlivosti bude pre dosť veľké percento populácie zarúbaná.

Ľudmila Koníková