Rudolf II. by plesal

Drahokamy vyrobené z odpadového plynu, to by znelo sladko všetkým alchymistom stredoveku. V 21. storočí je to však vedecký fakt, pretože čínski vedci oznámili, že sú schopní vyrobiť drobné diamanty z kysličníka uhličitého. „Dokážeme premeniť odpadový plyn na drahé kamene,“ tvrdí šéf tímu, ktorý diamanty vyrába na čínskej vedeckej a technickej univerzite v Che-fej Čchien Wang-čchen.

Číňania podstatne zjednodušili parametre procesu. Doteraz bola syntéza možná pri tlaku päť miliónov atmosfér a teplote 1400 stupňov Celzia. Čchienov tím je schopný to dokázať pri reakcii kysličníka uhličitého s kovovým sodíkom pri teplote 440 stupňov a tlaku 800 atmosfér. Je to zatiaľ najnižšie doložená teplota zaznamenaná pri syntéze diamantov. V tlakovej nádobe možno po 12 hodinách oddeliť zrniečka diamantov od uhličitanu sodného, grafitu a nespotrebovaného kysličníku uhličitého.

Kovový sodík je nebezpečný materiál, pretože prudko reaguje s vodnou parou. Číňania však používajú veľké množstvo CO2 a podľa Čchiena nemali pri osemdesiatkrát opakovanom procese žiadne bezpečnostné problémy. Čínski vedci tvrdia, že prvé diamanty, ku ktorým dospeli, boli veľké asi štvrtinu milimetra. Pre nákladné šperky to isto nestačí, ale je to dobre použiteľné v priemysle na rezanie či brúsenie tvrdých predmetov. Dnes už Číňania vyrábajú diamanty s priemerom 1,2 milimetra. Sú priehľadné a bezfarebné, a teda využiteľné na výrobu šperkov.

Alison Mainwoodová, ktorá vedie britský tím zaoberajúci sa diamantmi, tvrdí, že hoci Číňania procedúru zjednodušili, tlak 800 atmosfér je na výrobu stále „strašný“. Veľkosť umelých diamantov je podľa nej stále veľmi malá, a teda zrejme nebudú veľkým súperom v priemyselnom využití. Predstavitelia spoločnosti De Beers, ktorá je najväčším podnikom na svete zaoberajúcim sa ťažbou diamantov, sú však presvedčení, že aj keď vývoj umelých kameňov postupuje, prírodné a umelé diamanty by mali byť na trhu prezentované oddelene.