Písomné postúpenie pohľadávky

Pozemkový fond mal vydať nehnuteľnosť mojej mame, na ktorú bola oprávnená z dôvodu reštitúcie. Pohľadávku na vydanie uvedenej nehnuteľnosti k pozemkovému fondu však postúpila mne. Takže nehnuteľnosť som dostal ja. Daňový úrad mi však doručil platobný výmer na zaplatenie dane z darovania. Je to možné? Postupoval daňový úrad v súlade s daňovými zákonmi a ich zmenami?

- Môžem povedať, že takýto spôsob vydávania reštitučného nároku sa bežne objavoval v daňovej praxi. Uvedený spôsob prechodu práv vo forme postúpenia pohľadávky, vyplývajúcich z reštitúcie sa používa najmä medzi príbuznými, ale aj medzi osobami bez akéhokoľvek príbuzenského vzťahu. Uvedená problematika je riešená ustanoveniami zákona č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností, v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon). Postúpenia uvedenej pohľadávky môže byť urobené za odplatu alebo bezodplatne.

Pri odplatnom postúpení pohľadávky je dôležité spomenúť ustanovenie § 8 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, keď daňovníkom dane z prevodu a prechodu nehnuteľností je prevodca (predávajúci). Osobitnými predpismi súvisiacimi s realizáciou privatizačných projektov Slovenského pozemkového fondu a Fondu národného majetku Slovenskej republiky sú najmä :

- zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení zákona č. 92/1992 Zb., zákona č. 264/1992 Zb., zákona č. 544/1992 Zb., zákona č. NR SR č.17/1993 Z. z., zákona č.172/1994 Z. z., zákona č.278/1993 Z. z., zákona č. 60/1994 Z. z., zákona č.172/1994 Z. z., zákona č.244/1994 Z. z., zákona č. 369/1994 Z. z., zákona č. 374/1994 Z. z., zákona 190/1995 Z. z., zákona č. 304/1995 Z. z., nálezu Ústavného súdu č. 4/1996 Z. z., ktorý upravuje § 24 s účinnosťou od 5.1. 1996, nálezu Ústavného súdu č.4/1996 Z. z., ktorý upravuje § 24 s účinnosťou od 5. 7.1996, zákona č. 56/1996 Z. z., zákona č. 322/1996 Z. z., nálezu Ústavného súdu č. 352/1996 Z. z., ktorý upravuje § 10 a § 45, zákona č.210/1997 Z. z. a zákona č. 211/1997 Z. z.

- zákon SNR č. 253/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodov majetku štátu na iné osoby a o FNM SR v znení zákona SNR č. 501/1991 Zb., zákona SNR č. 29/1992 Zb. a zákona NR SR č. 17/1993 Z. z., zákona NR SR č. 60/1994 Zb.

- zákon SNR č. 330/1991 Zb. v znení zákona č. 293/1992 Zb., zákona č. 323/1992 Zb., zákona č. 187/1993 Z. z., zákona č. 180/1995 Z. z., zákona č. 181/1995 Z. z., zákona č. 222/1996 Z. z., zákona č. 80/1998 Z. z.

Osobitnými predpismi, ktoré riešia problematiku prevodu a prechodu nehnuteľného majetku pri prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby sa rozumejú najmä:

- zákon č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby v znení zákona č. 528/1990 Zb., zákona č. 541/1991 Zb. a zákona č. 561/1991 Zb.

- zákon SNR č. 474/1990 Zb. o pôsobnosti orgánov SR vo veciach prevodov vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby v znení zákona SNR č. 501/ 1991 Zb.

Keďže, citovaný zákon upravuje v režime dane z prevodu a prechodu nehnuteľností nehnuteľnosť, predmetom uvedenej reštitúcie musí byť zákonite nehnuteľnosť. Nemôže ísť o prípad reštitúcie vo forme finančnej náhrady. Tento spôsob sa používa hlavne v prípadoch, ak reštitúcia in natura nie je možná. Z uvedeného vyplýva, že ak v takomto prípade ide o finančné vyrovnanie, v zmysle citovaného zákona nevzniká predmet dane z prevodu a prechodu nehnuteľností.

Ak však máte na mysli reštitúciu vo forme nehnuteľností in natura, a to konkrétnu nehnuteľnosť, prípadne náhradnú nehnuteľnosť, v takom prípade vzniká predmet dane z prevodu a prechodu nehnuteľností.

Postúpenie pohľadávky upravuje Občiansky zákonník v § 524 a následne. Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Takéto postúpenie môže byť urobené bezodplatne alebo za odplatu. Postupník sa stane novým veriteľom. Ako som už vyššie uviedol, zákon výslovne vyžaduje písomnú formu zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá musí byť v zmluve individualizovaná. Pre platnosť postúpenia vášho reštitučného nároku sa nevyžaduje súhlas dlžníka, vo vašom prípade Slovenského pozemkového fondu. Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo kým postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Oznámenie dlžníkovi je jednostranný právny úkon adresovaný dlžníkovi. Zákon výslovne vyžaduje oznámenie, nestačí, ak sa dlžník o postúpení dozvedel inak.

Ak sa dohodlo postúpenie pohľadávky za odplatu, zodpovedá postupca postupníkovi, ak

a) sa postupník nestal namiesto postupcu veriteľom pohľadávky s dohodnutým obsahom,

b) dlžník splnil postupcovi záväzok skôr, než bol povinný ho splniť postupníkovi,

c) postúpená pohľadávka, alebo jej časť zanikla započítaním nároku, ktorý mal dlžník voči postupcovi.

Uvedená zodpovednosť postupcu postupníkovi prichádza do úvahy iba v prípade, ak bolo postúpenie realizované za odplatu. V prípade bezplatného postúpenia pohľadávky ide o darovanie a pre tento prípad zákon nestanovuje žiadnu zodpovednosť postupcu. Môže tu ale nastať všeobecná zodpovednosť za vznik škody. Daňovníkom dane z prevodu a prechodu nehnuteľností s účinnosťou od 1. 4. 2002 nie je podľa ustanovenia § 8 ods. 3 písm. d) zákona č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov, Slovenský pozemkový fond pri odplatných prevodoch nehnuteľností, ktoré vykonáva v mene SR. Iný už je vzťah vašej matky a vás, ktorá vám ale postúpila pohľadávku z reštitučného nároku. Na základe uvedeného postúpenia ste sa stali postupníkom a zároveň veriteľom vo vzťahu k Slovenskému pozemkovému fondu. Keďže Slovenský pozemkový fond ako dlžník a povinný z reštitúcie, vám vydal nehnuteľnosť, stali ste sa v zmysle ustanovení citovaného zákona obdarovaným.

Pre lepšie pochopenie, prečo v tomto vzťahu vystupujete ako obdarovaný, musím vám pripomenúť § 5 ods. 1 citovaného zákona. Daňovníkom dane z darovania je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nadobudla majetok darovaním. Ďalej použijem ustanovenie § 6 ods. 1 citovaného zákona, kde sa uvádza, že predmetom dane z darovania je nadobudnutie majetku darovaním na území SR s výnimkou uvedenou v odseku 2. Podľa týchto ustanovení citovaného zákona nemusí byť bezodplatný prevod alebo prechod typickým darovaním, ako je to uvedené pri ustanoveniach Občianskeho zákonníka v § 628 - darovacia zmluva a následne. V zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Druhá situácia, v ktorej vystupujete opäť ako obdarovaný je váš vzťah k matke. Medzi vami a matkou vzniká vzťah založený na bezodplatnom nadobudnutí pohľadávky. Ako som už vyššie uviedol, predmetom dane z darovania je aj bezodplatné nadobudnutie pohľadávky. Nastáva tu dilema, čo je prioritné pre účely zdanenia daňou z darovania - či je to bezodplatné nadobudnutie nehnuteľnosti postupníkom od Slovenského pozemkového fondu, ako zánik pohľadávky, alebo je prioritné bezodplatné nadobudnutie pohľadávky, ktorú ste nadobudli od matky. Pre účely zdanenia je daňou z darovania prioritné bezodplatné nadobudnutie pohľadávky.

Teda príslušný správca dane vás doručením platobného výmeru vyzval na zaplatenie dane z darovania práve z týchto dôvodov. Ani vo vašom prípade nejde o typickú darovaciu zmluvu. Najviac zaujímavý na tomto prípade je ten fakt, že ak by sme brali do úvahy pre účely zdanenia druhý krok, čiže nadobudnutie majetku, vy by ste vystupovali už po postúpení pohľadávky ako obdarovaný a Slovenský pozemkový fond ako darca. Z toho by vyplynulo, že ako darca, prípadne subjekt, ktorý prevádza nehnuteľnosť na vás, by sa zároveň dostal do pozície ručiteľa. Preto sa tejto nepriaznivej situácii chceme vyhnúť práve tým spôsobom, že za predmet dane považujeme ako prioritné v tomto prípade, už prvý krok, čiže bezodplatné nadobudnutie pohľadávky.

Je veľmi zaujímavé, že takýto spôsob nadobudnutia nehnuteľnosti, ktorá je predmetom reštitúcie sa v praxi objavuje. Ako som už vyššie uviedol, vyskytuje sa to najmä medzi príbuznými, ale nie je možné vylúčiť takýto postup aj medzi osobami, ktoré nemajú príbuzenský vzťah. Ak ide o postúpenie uvedenej pohľadávky medzi osobami bez príbuzenského vzťahu, môžeme predpokladať, že s najväčšou pravdepodobnosťou dochádza k odplatnému postúpeniu pohľadávky. A práve v takýchto prípadoch vzniká pre správcu dane najväčší problém. Totiž, ak v danom prípade postupca, oprávnený z reštitučného nároku, postúpi pohľadávku postupníkovi a zároveň zinkasuje peniaze, daňový úrad nemôže postupcu zdaňovať daňou z prevodu a prechodu nehnuteľností v zmysle ustanovení citovaného zákona. Keďže postupuje pohľadávku, obsahom ktorej je nehnuteľnosť, v danom prípade ešte nevznikla daňová povinnosť. Podľa ustanovenia § 19 ods. 3 písm. a/ citovaného zákona daňová povinnosť vzniká pri prevode a

prechode nehnuteľností dňom zápisu práv do katastra nehnuteľností.

Podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. c/ vzniká daňová povinnosť pri dani z darovania dňom zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností. Z pohľadu nehnuteľnosti nevzniká tu predmet dane, čo v konečnom dôsledku znamená, že vzťah medzi postupcom a postupníkom nepodlieha dani podľa citovaného zákona, s výnimkou jednej skutočnosti, ktorá sa však už nevzťahuje na nehnuteľnosť. Táto skutočnosť je ale už založená na prípade bezodplatného nadobudnutia pohľadávky. Vo vzťahu k postupcovi nedochádza k nadobudnutiu nehnuteľnosti pri vydaní reštitučného nároku, pretože nedošlo k zápisu do katastra nehnuteľností.

Pre ustráženie daní z hľadiska citovaného zákona je to veľmi zložité, hlavne v prípade, ak by došlo k postúpeniu pohľadávky za odplatu. V takomto prípade by daňový úrad nemohol zdaňovať uvedené postúpenie. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 citovaného zákona, predmetom dane z prevodu a prechodu nehnuteľností je odplatný prevod alebo prechod vlastníctva k nehnuteľnostiam a vklady nehnuteľností do obchodných spoločností a družstiev. Ako je z tohto ustanovenia zrejmé, predmetom dane z prevodu a prechodu nehnuteľností nie sú pohľadávky. Takže, ak by medzi vami a matkou došlo k postúpeniu pohľadávky za odplatu, uvedený prípad by nepodliehal dani z prevodu a prechodu nehnuteľností. Vo vašom prípade teda môžeme konštatovať, že príslušný daňový úrad postupoval správne podľa ustanovení citovaného zákona a jeho zmenami, ktoré sa dosiaľ uskutočnili v roku 2002.

JUDr. Otto Nedveď