Závet a určenie priorít pri dedení

V súčasnom období je pre mňa osobne veľmi zaujímavá otázka dedenia celého majetku. Keďže s týmto nemám dosiaľ nijaké skúsenosti, zaujímam sa o vysvetlenie samotného dedenia takéhoto majetku, vrátane cenných papierov, ako aj jeho zdanenia, aby som vedel, čo ma čaká. Zároveň keby ste mohli vysvetliť určenie priority pri dedení či už testamentom alebo smrťou poručiteľa, prípadne iným spôsobom podľa platných paragrafov. Interesuje ma aj vydedenie a odmietnutie dedičstva i vo vzťahu k platným daniam.

- Dedenie je všeobecný prechod práv a povinností po zomrelej osobe na iné subjekty s výnimkou prípadov, o ktorých Občiansky zákonník ustanovuje inak. Je dôležité chápať pojem dedenia v subjektívnom i objektívnom zmysle. V objektívnom zmysle dedičským právom rozumieme súhrn právnych noriem, ktoré upravujú prechod a nadobúdanie majetkových práv po zomrelej osobe inými subjektmi. V subjektívnom zmysle dedičské právo chápeme ako oprávnenie určitej osoby byť dedičom. Podľa Občianskeho zákonníka existuje niekoľko právnych druhov dedenia. Ide o dedenie: zo závetu, zo zákona ako aj z oboch právnych titulov.

Podľa dôležitosti a poradia má dedenie zo závetu (testamentu) prioritné postavenie medzi týmito právnymi titulmi, pretože pri závete môže poručiteľ vyjadriť svoju vôľu, na základe ktorej je majetok vo vlastníctve dediča určeného v závete. V prípade, ak nie je vytvorený závet, prichádza do úvahy dedenie zo zákona. Proti dedeniu zo zákona má dedenie zo závetu len subsidiárne postavenie. Dedenie zo zákona prichádza do úvahy v prípadoch ak:

- poručiteľ zanechal závet, ale závet neobsahuje všetok majetok,

- poručiteľ nerešpektoval práva neopomenuteľných dedičov,

- dedič odmietol dedičstvo,

- nebol zanechaný žiadny závet,

- poručiteľov závet je z určitého dôvodu neplatný,

- dedič, ktorý bol určený v závete, sa stal nespôsobilým dediť,

- dedič bol poručiteľom vydedený,

- dedič určený v závete ešte pred smrťou poručiteľa zomrel, bol vyhlásený za mŕtveho alebo za nezvestného,

- poručiteľ zrušil závet a zanechal nový závet.

Dedenie z oboch dedičských titulov prichádza v týchto prípadoch:

- závet je sčasti neplatný,

- závet sa nevzťahuje na celé dedičstvo,

- jeden z dedičov uvedených v závete nenadobudne svoj podiel.

Existencia dedičskoprávneho vzťahu je podmienená smrťou poručiteľa. Dediť možno len po fyzickej osobe. Dedičom môže byť fyzická osoba, právnická osoba alebo štát. Dedič musí byť spôsobilý dediť, nesmie byť platne vydedený a aby mohol dedičstvo nadobudnúť, nemôže ho odmietnuť. Dedič, ako právnická osoba musí právne existovať. Dedičom nemôže byť nadácia, ktorá sa má podľa závetu poručiteľa iba zriadiť. Štát a rovnako i právnická osoba môžu dediť iba zo závetu. Aby dedič mohol nadobudnúť majetok, ktorý je predmetom dedenia, stačí mať spôsobilosť na práva a povinnosti, pričom sa nevyžaduje spôsobilosť na právne úkony. Ak ide o dediča, ktorý je neznámy, alebo ktorého pobyt nie je známy, súd mu v takomto prípade ustanoví opatrovníka a zároveň ho o dedičskom konaní upovedomí vyhláškou a vyzve, aby dal v určenej lehote o sebe vedieť. Na neznámeho dediča, alebo na dediča, ktorého pobyt nie je známy, ktorý bol o svojom dedičskom práve upovedomený vyhláškou súdu, a ktorý v určenej lehote nedal o sebe vedieť, sa pri prejednaní dedičstva neprihliada. Jeho opatrovník nemôže urobiť vyhlásenie o odmietnutí či neodmietnutí dedičstva.

Často sa stávajú prípady, že sa dedič sám vylúčil svojím konaním z dedenia tým, že sa stal nespôsobilým dediť. Ide o dôvody, ktoré sú v zákone taxatívne vypočítané:

- ak sa dedič dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom,

- ak sa dopustil zavrhnutiahodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle.

Môže však dediť, ak mu poručiteľ tento čin odpustil.

Jedným z ďalších dôvodov, na základe ktorého dedič nebude dediť, je existencia právneho titulu vydedenia. Ide o jednostranný právny úkon poručiteľa. Dôvody vydedenia sú v Občianskom zákonníku taxatívne uvedené, kde poručiteľ môže vydediť potomka, ak:

a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,

b) o poručiteľa trvalo neprejavuje skutočný záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,

c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,

d) trvalo vedie neusporiadaný život.

Vydedenie je obsiahnuté v listine o vydedení, avšak samotné vydedenie môže byť súčasťou závetu. Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko je ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko je jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov. V tomto prípade by išlo o relatívnu neplatnosť tejto časti závetu, ktorej by sa museli dotknutí potomkovia dovolať.

Jedným z ďalších spôsobov, keď osoba uvedená v závete nededí, je odmietnutie dedičstva. Samotné vyhlásenie o odmietnutí dedičstva môže urobiť:

- dedič, ak je spôsobilý na právne úkony,

- zástupca dediča, ak ho na to oprávňuje špeciálne splnomocnenie vydané dedičom,

- zákonný zástupca dediča, pokiaľ dedič nie je spôsobilý na právne úkony.

Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva sa musí urobiť v lehote do jedného mesiaca odo dňa, keď bol dedič upovedomený súdom o práve odmietnuť dedičstvo a o následkoch, ktoré má odmietnutie. V prípade márneho uplynutia tejto lehoty platí nevyvrátiteľná domnienka, že dedič chce byť dedičom. Taktiež treba povedať, že nemožno odmietnuť dedičstvo, pokiaľ by sa na vyhlásenie o odmietnutí viazala nejaká podmienka, alebo by vyhlásenie bolo spojené s určitými výhradami. Takéto vyhlásenie by nemalo účinky odmietnutia a platila by spomenutá nevyvrátiteľná domnienka, že dedič chce dediť. Nemožno odmietnuť dedičstvo ani len sčasti.

Pokiaľ je dedičstvo už raz odmietnuté, a po určitom období sa dodatočne objaví nový majetok, o ktorom sa v pôvodnom konaní o dedičstve nevedelo, nemôže sa uskutočnené vyhlásenie o odmietnutí dedičstva dodatočne zmeniť. Dedičstvo treba chápať ako súbor práv a povinností, ktoré v čase smrti patria poručiteľovi a sú predmetom dedenia.

Štát, ktorému dedičstvo pripadlo, zodpovedá za poručiteľove dlhy a za primerané náklady jeho pohrebu rovnako ako dedič. Ak nemožno uhradiť peňažný dlh celkom alebo sčasti peniazmi z dedičstva, môže štát použiť na úhradu i veci, ktoré sú predmetom dedičstva a ktoré svojou hodnotou zodpovedajú výške dlhu. Ak veriteľ odmietne prijatie týchto vecí, môže štát navrhnúť likvidáciu dedičstva.

Podľa ustanovenia § 2 zákona č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov je posudzovaný dedič (fyzická osoba) s trvalým pobytom mimo územia SR ako cudzozemec. Jedným zo zákonných spôsobov nadobudnutia nehnuteľností v tuzemsku cudzozemcom je podľa ustanovenia § 19a cit. zákona aj dedenie a darovanie. V tomto prípade nejde o prípad solidarity, kde každý dedičský spoluvlastník je povinný platiť daň spoločne a nerozdielne. Existenciou solidárneho postavenia dedičských spoluvlastníkov by mohli vzniknúť problémy so vzájomným vyrovnaním sa dedičov v prípade zaplatenia dane jedným z nich.

Pri zdanení majetku z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vyrovnaného pri dedičskom konaní podľa § 175 l Občianskeho súdneho poriadku, sa vychádza z toho, že podiely žijúceho manžela a poručiteľa sú rovnaké. Základom dane z dedičstva je 50 % majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Majetok nadobúdaný nad túto hranicu sa zdaňuje daňou z darovania pri bezodplatnom nadobudnutí alebo daňou z prevodu a prechodu nehnuteľností, ak sa za nehnuteľnosť poskytuje odplata.

Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Niekedy od začiatku nie je jednoznačné, kto je dedičom a preto sa táto otázka rieši na súde formou dedičského konania. V prípade smrti občana príslušný orgán štátnej správy poverený vedením matriky oznámi úmrtie vo svojom matričnom obvode súdu príslušnému na prejednanie dedičstva. Súd začne konanie aj bez návrhu, len čo sa dozvie, že niekto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.

Účastníkmi konania o dedičstve sú :

- osoby, o ktorých možno mať dôvodne zato, že sú dedičmi,

- nadobúdateľ vecí, ktorému boli predané,

- veriteľ,

- ak niet dedičov, tak štát,

- ten, kto sa postaral o pohreb,

- manžel, ktorý nie je dedičom, pokiaľ sa rozhoduje o určení, ktoré z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria do dedičstva a čo patrí pozostalému manželovi.

Ak je len jeden dedič, potvrdí mu súd, že dedičstvo nadobudol. Ak je viac dedičov, vyrovnajú sa na súde medzi sebou o dedičstve dohodou. Pokiaľ dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli. Ak nedôjde k dohode, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské právo bolo preukázané. Súd pri vyrovnaní potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz, alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti neopomenuteľnému dedičovi neodôvodnene zvýhodnený. Ak je dedičstvo predĺžené, môžu sa dediči s veriteľmi dohodnúť, že prenechajú veriteľom dedičstvo na úhradu dlhov.

V prípade, že sa pri prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, majetkový prospech na ujmu pravého dediča. Nepravý dedič má právo, aby mu oprávnený dedič nahradil náklady, ktoré na majetok z dedičstva vynaložil, takisto mu patria úžitky z dedičstva. Ak však vedel alebo mohol vedieť, že oprávneným dedičom je niekto iný, má právo len na náhradu nevyhnutných nákladov a je povinný oprávnenému dedičovi okrem dedičstva vydať i jeho úžitky.

Právo dediča na ochranu pred neoprávneným dedičom je súdne vymáhateľné žalobou na vydanie dedičstva. Právo na vydanie dedičstva sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. Lehota začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie skončilo. Pokiaľ oprávnený dedič úspešne uplatnil svoje právo, nepravý dedič je povinný mu vydať dedičstvo v naturálnej podobe, ak to nie je možné, tak mu musí poskytnúť peňažnú náhradu. Môže nastať situácia, keď nepravý dedič nadobudol dedičstvo dobromyseľne. Vtedy má nepravý dedič právo na náhradu všetkých nákladov, ktoré na majetok z dedičstva vynaložil a taktiež úžitky, ktoré z dedičstva počas svojej oprávnenej držby mal. Tretie osoby, ktoré nadobudli dobromyseľne veci od nepravého dediča, ktorému bolo dedičstvo potvrdené, sú chránené tak, ako keby nadobudli veci od pravého dediča. Predmetom dedičstva sú všetky peňažné nároky zomrelého s výnimkou nároku na náhradu za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré smrťou zanikajú.

Nehnuteľnosťami v zmysle Občianskeho zákonníka sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Všetky ostatné veci, ktoré nemajú charakter uvedených nehnuteľností, treba považovať za hnuteľné veci. Predmetom občianskoprávnych vzťahov sú pozemky vymedzené určitými hranicami. Geometricky zobrazené pozemky sa nazývajú parcely, ktoré sú označené parcelným číslom.

Za samostatné nehnuteľné veci sa považujú byty a nebytové priestory v bytových domoch v rozsahu pôsobnosti zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov. Sústavu cenných papierov tvoria tieto druhy cenných papierov:

- akcie

- dočasné listy

- podielové listy

- dlhopisy

- vkladové listy, vkladové certifikáty, depozitné certifikáty a pokladničné poukážky

- investičné kupóny

- kupóny

- zmenky

- šeky

- cestovné šeky

- náložné listy vrátane konosamentov

- skladiskové listy

- iné listiny, ktoré za cenné papiere vyhlási osobitný zákon.

Nehnuteľný majetok, ktorý sa nachádza v tuzemsku, je predmetom dane z dedičstva bez ohľadu na štátnu príslušnosť alebo pobyt poručiteľa. Nehnuteľný majetok, ktorý sa nachádza v cudzine, nie je predmetom dane. Ak bol poručiteľ v čase svojej smrti občanom SR a mal trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, predmetom dane je celý jeho hnuteľný majetok vrátane hnuteľného majetku, ktorý sa nachádza v cudzine. Ak poručiteľ nemal v čase svojej smrti trvalý pobyt na území SR, ale bol občanom Slovenskej republiky, vyberie sa daň len z jeho hnuteľného majetku, ktorý sa nachádza v tuzemsku. Ak poručiteľ nebol v čase svojej smrti občanom SR, ale mal na území Slovenskej republiky užšie osobné a hospodárske vzťahy, vyberie sa daň z jeho hnuteľného majetku, ktorý sa nachádza v tuzemsku. Tieto ustanovenia platia, pokiaľ medzinárodná zmluva neustanovuje inak.

Základom dane z dedičstva je čistá hodnota zdedeného majetku podľa právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu alebo právoplatného osvedčenia o dedičstve. Pre účely dane z dedičstva je časom nadobudnutia cenného papiera deň právoplatného rozhodnutia o dedičstve. Hodnotu nehnuteľností možno určiť podľa Vyhlášky MF SR č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zariadenie práva osobného užívania pozemkov o náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov. Pri cenných papieroch sa prepočet na slovenské koruny urobí podľa stredného kurzu uvedeného v kurzovom lístku NBS platného v deň právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve. Ak sa hodnota cenného papiera nedá zistiť, je jeho cenou menovitá hodnota alebo cena zistená podľa osobitného zákona. Cena zahraničného cenného papiera je suma rovnajúca sa jeho menovitej hodnote prepočítanej na Sk kurzom devízy „stred“ NBS, platným v rozhodujúci deň s výnimkou cenných papierov českých emitentov, ktoré sú predmetom obchodu na českom kapitálovom trhu.

JUDr. Otto Nedveď